Extra stará diskusia, ale táto téma bude aktuálna asi navždy. Štepenie oskoruše na čomkoľvek inom je v literatúre veľmi často uvádzané. Celé nedorozumenie prišlo do našich končín zo staršej západnej literatúry. Tam autori už v 19. storočí opisovali ako oskoruša dokáže zrásť s inými drevinami. Len títo autori akosi stále "zabudli" dopísať, aký osud čaká takéto vrúble. Je to celé takpovediac sci-fi. Áno, oskoruša na zopár iných druhoch zrásť ako-tak dokáže, ale nasleduje toto:
Na hlohu žije oskorušový vrúbeľ nanajvýš rok, potom odumrie. Na hruške si požije "až" 2 alebo 3 roky, potom je mu koniec. Na dule doslova zápasí, hoci trošku aj porastie, 4 možno aj 5 rokov, potom je s ním amen.
S inými jadrovinami (arónie, skalníky, atď.) oskoruša nedokáže zrásť vôbec. Jediná jadrovina, ktorá nemôže existovať na ničom inom než na podnoži z vlastného druhu.
Úplne prekvapujúca je predovšetkým nezlúčivosť oskoruše v rámci vlastného rodu Sorbus (jarabiny). Oskoruša nezrastá vôbec s jarabinou vtáčou a ani so žiadnym iným druhom jarabiny. A nielenže nezrastá. Dodnes nik neobjavil (ani nevyvinul) žiaden hybrid oskoruše s inou jarabinou, hoci všetky jarabiny sa medzi sebou navzájom veľmi ľahko krížia (bežne vo voľnej prírode).
Takže oskoruša je ozajstný štepársky vyvrheľ, niet divu, že je taká zriedkavá. Môj príspevok asi mnohých nepoteší. Ale musel som to tu uviesť. Nepríjemná pravda je lepšia, ako nechať ľudí trápiť sa, míňať prostriedky a čas s niečím, čo je vopred odsúdené na neúspech.
Mimochodom táto absolútna nezlučiteľnosť oskoruše je v západnom svete potvrdená viacerými vedeckými prácami. Časť sveta, ktorá vytvorila mýtus o štepení oskoruše na iných druhoch ho nakoniec (a našťastie), aj ozrejmila a vyvrátila.
