Dobrý deň,
keď sa tu už tak búrlivo diskutuje, tak sa zapojím tiež. Rozhodne podporujem názor, že pokiaľ je ešte slivka mladá a zdravá, tak stojí za to ju preštepiť vhodnou odrodou. A čo sa týka šarky... súhlasím s pánom Vysloužilom a ostatnými, boj naozaj nemá zmysel. Pred niekoĺkými rokmi sme vyrúbali 7 cca 50 ročných sliviek po dedovi, ako inak Domácich. Šarku síce mali, ale na plodoch sa akosi prejavovala minimálne. Môj otec s ujom si však spočítali: vek+šarka=výrub, a bolo to. Namiesto nich sa vysadili Čačanské. Dodnes za (asi) 12 rokov sú z nich už len živoriace pahýle, skrátka žalostný pohľad. Prišlo uvedomenie, že mohli ostať aspoň 3 domáce, lebo v našej polohe Čačanské skrátka nevydržali a zašli šarkou a moniliou. A Jojo? Minimálne 1/2 pukov nevyraší a glejí jedna radosť, úroda,,veškere žádná" - výhoda v odolnosti proti šarke je celkom potlačená extrémnou náchylnosťou na moniliu. Teraz mám pár mladých naštepených na podpníku Domácej slivky. Prejavy na listoch sú len na Althanovej, na Zimmerovej minimálne a na Esslingenskej vôbec, plodia a Zimmerova má plody obzvlášť pekné, monilia aj bez postrekov pod kontrolou. Vyklčujem ich, lebo majú šarku a nasadím si Jojo? Nikdy, kvôli okoliu sa pestovania sliviek nehodlám vzdať. J. B.
P.S. Tiež pozorujem, že niektoré Domáce nemajú prejavy na listoch ani na plodoch (aj keď ich je menej). Čím to je, to naozaj neviem, ale určite je to zaujímavé.