Farely - Farbaly - Farhial

Máte pravdu p. Fiala. Na dva meruňkové "sady" mám jen tři pozdní meruňky.

K těm postřikům:

• předjaří – proti přezimujícím škůdcům
• před kvetením –  monilióza, úžeh, suchá skvrnitost

Vždy jen jeden postřik, a pak... děj se vůle Páně.
Byly doby, kdy jsem nestříkala vůbec – nějakých 12-15 let to vycházelo (izolované místno v širém poli), a pak mi během dvou let moniliový úžeh zničil skoro celý meruňkový sad. Bylo to drsné poučení, to mi věřte.

K panu xxx.xxx.104.15 dodám přísloví. Co oči nevidí, to srdce nebolí.
Na dvoře zrály současně s Farely dvě velké broskve plné šťavnatých, sladkých broskví (i vos), ale všichni příbuzní místo broskvoně obcházeli meruňku jako mlsní psy. Proto je na první fotce tohoto vlákna dodatek – značně ojezená Farely.
Momentálně mi broskve, rajčata, okurky a papriky lezou i ušima a jsem vděčná za netradiční meruňkovou chuť.

Zajímavé je, že největší zájem v rodině i u vzdálených příbuzných není o VP s tou typicky meruňkovou chutí (dej ji Bůh věčnou slávu), ale o neznámou odrůdu meruňky, která má jemnou broskvovou koncovku a v kompotech nebo marmeládách je jedinečná.

K tomu obcházení-jestli to nebude i tím, že meruňky se dají přímo v terénu slupnout tzv. na dámičku, kdežto šťavnatá broskev vždycky jenom na čuníka, alespoň já se při tom pokaždé zasviním! SPCH

To mne nenapadlo.

"Momentálně mi broskve, rajčata, okurky a papriky lezou i ušima a jsem vděčná za netradiční meruňkovou chuť."

Otázka je, či tá chuť je netradičná celkovo vzhľadom k aktuálnemu sortimentu ovocia alebo vzhľadom k tradičnej marhuľovej chuti. Z Vašich príspevkov vyššie som vyrozumel, že pestujete niečo čo sa tvári ako marhuľa, ale chutí to diametrálne odlišne (aróma, tuhosť, chruplavosť,...). Druhá otázka potom je, či to potom pre pestovateľa je želateľné alebo nie. Evidentne, ako píšete, u Vás to želateľné je, čo je super. Je treba pestovať to, po čom je "dopyt". Ja však v účasnosti u nás v rodine nevidím dieru na trhu, broskyne sú stále veľmi žiadané, hoci ich postupne zberáme už cca 6 týždňov. K tomu hrozno, hrušky, maliny, slivky,...    

Otázka je, či tá chuť je netradičná celkovo vzhľadom k aktuálnemu sortimentu ovocia alebo vzhľadom k tradičnej marhuľovej chuti.

Je netradiční vzhledem k aktuálnímu sortimentu ovocia i vzhledem k tradiční meruňkové chuti.

Z Vašich príspevkov vyššie som vyrozumel, že pestujete niečo čo sa tvári ako marhuľa, ale chutí to diametrálne odlišne (aróma, tuhosť, chruplavosť,...)

Diametrálně? Až tak daleko bych nešla. Je to jako porovnat asijskou a domácí hrušku. Rozdíl tam je, ale když zavřete oči, stejně poznáte, že jíte hrušku .

Druhá otázka potom je, či to potom pre pestovateľa je želateľné alebo nie.

Od toho tu je toto fórum.

Možná ve vláknu matu neprofesionálním popisem odrůdy. Za to se omlouvám, prezenzentuji poprvé.

Myslím že je to len dobre že sa začali predávať aj takéto neskoré-pozdní odrody marhúl.Začiatkom osemdesiatych rokov boli dostať u nás len odrody Maďarská, Velkopavovlická ktoré dozrievali súčasne a neskôr k nim pribudla rannejšia Karola.Teraz sa dajú marhule oberať aj dva mesiace. Ja mám napríklad z ranných odrôd Leskoru a som rád že ju mám lebo dozrieva u mňa 3 týždne pred Velkopavlovickou.Takto sa dá pekne predĺžiť sezóna marhúl.Pokiaľ dá niekto prednosť v auguste-srpnu broskyniam, slivkám alebo hroznu je to len na ňom.Som rád pani Alena že ste tu prezentovali tieto vaše neskoré odrody.

Pani Alena z tých vašich troch odrôd trpia všetky strupovisťou?     Jano

Farely - letos bez strupovitosti.

Farbaly - letos strupovitost, loni strupovitost neměla.

Farhial - letos strupovitost, loni neměla plody.

Taky je možné, že zjistíte, že prodloužení meruňkové sezóny je věc hezká a lákavá, ale kvalita dopěstovaných plodů nebude zas až tolik uspokojivá. Člověk by očekával, že všechno, co zraje po Bergeronu by mělo být alespoň tak kvalitní jako ten Bergeron, a ne, že to jen vzhledově bude tvářit jako meruňka, a toť vše. Ale je dobře, že "ste sadila a ne se jen pýtala", jak říká Milan. 

Môj subjektívny dojem zo spomínaných európskych a ázijských hrušiek je, že sú chuťovo diametrálne odlišné - ázijské sú skôr akési hrušňojablko s (často) rumovou príchuťou. Kým európske hrušky mám rád, ázijské mi nechutia. V tom je diametrálnosť. Dalo by sa polemizovať, že je to subjektívna klasifikácia, lebo niekomu chutia oba druhy. Lenže to je ako povedať (teraz preženiem), že ak niekomu chutí jablko aj marhuľa, tak nie sú chuťovo diametrálne odlišné. Ak však niekomu chutí povedzme Wiliamsova, tak sotva mu nebude chutiť Konferencia, tam teda nie je diametrálny rozdiel. Moja osobná definícia diametrálnosti v chuti je, že existuje významná skupina konzumentov, ktorí buď cítia výrazný rozdiel v chuti alebo im jedno chutí a iné nie. Bez ohľadu na to, či to je prevažujúci názor. Podobne s európskymi a ázijskými slivkami, či plodovými myrobalánmi. 

Tým Vás, pani Alena, nechcem nijako poťahovať za slovíčka, len som chcel upozorniť, že s tou klasifikáciou chuti to môže byť kadejako a podľa mňa je v tomto prípade oprávnené zdôrazňovať odlišné (výrazne či menej výrazne) senzorické vlastnosti v porovnaní s tradičnými marhuľami. Niekomu tým uľahodíte a niekoho možno sklamete, to už ale závisí akých konzumentov máte k dispozícii :-).