Môj subjektívny dojem zo spomínaných európskych a ázijských hrušiek je, že sú chuťovo diametrálne odlišné - ázijské sú skôr akési hrušňojablko s (často) rumovou príchuťou. Kým európske hrušky mám rád, ázijské mi nechutia. V tom je diametrálnosť. Dalo by sa polemizovať, že je to subjektívna klasifikácia, lebo niekomu chutia oba druhy. Lenže to je ako povedať (teraz preženiem), že ak niekomu chutí jablko aj marhuľa, tak nie sú chuťovo diametrálne odlišné. Ak však niekomu chutí povedzme Wiliamsova, tak sotva mu nebude chutiť Konferencia, tam teda nie je diametrálny rozdiel. Moja osobná definícia diametrálnosti v chuti je, že existuje významná skupina konzumentov, ktorí buď cítia výrazný rozdiel v chuti alebo im jedno chutí a iné nie. Bez ohľadu na to, či to je prevažujúci názor. Podobne s európskymi a ázijskými slivkami, či plodovými myrobalánmi.
Tým Vás, pani Alena, nechcem nijako poťahovať za slovíčka, len som chcel upozorniť, že s tou klasifikáciou chuti to môže byť kadejako a podľa mňa je v tomto prípade oprávnené zdôrazňovať odlišné (výrazne či menej výrazne) senzorické vlastnosti v porovnaní s tradičnými marhuľami. Niekomu tým uľahodíte a niekoho možno sklamete, to už ale závisí akých konzumentov máte k dispozícii :-).