Medzi vírusom šarky (PPV) a infikovaným stromom môže nastať stav tzv. 'tolerancie' - vírus je v strome rozšírený, listy majú typické mapovité prejavy infekcie, ale plody zostávajú vizuálne aj chuťovo nepostihnuté (resp. miera event. postihnutia nie je detekovateľná našimi zmyslami). Takto to bolo aj v prípade mojej slivky (odrodu nepoznám) - asi 35-40 ročný strom, dlhé roky s masívnymi prejavmi šarky na listoch (foto 1), ale plody vždy výzorovo zdravé a kvalitné. Strom však v posledných rokoch už chátra, chorý je už aj kmeň a pred rokom som musel odpíliť niektoré kostrové konáre, ktoré odumierali - z pôvodne krásneho košatého stromu zostalo už len torzo (foto 2). Napriek tomu tento zomierajúci strom ešte pomerne pekne zarodil (foto 3-5), plody sú veľké, vizuálne intaktné a chutné. Táto úroda necelých 2 debničiek je zároveň derniérou, stromček už bohužiaľ musím vykopať. V časoch 'najväčšej slávy' dával až 7-8 debničiek krásnych sliviek. Terajšia úroda je ale na stav, v akom sa strom nachádza takmer neuveriteľná a ja mu za ňu s pokorou ďakujem. Ešte dodám, že okrem šarky nikdy nebol postihnutý moniliózou (tak drevo, ako aj plody). Ani v tomto roku, keď tu mnohí záhradkári referujú masívnu moníliovú hnilobu plodov. Keď prežijete so stromom pár desaťročí v dobrom aj zlom, lúčenie nebýva ľahké... IH