Hodnocení meruňkové sezóny 2011

Pán Petr Vy uvádzate zrenie ORANGEREDU -12 dní pred VELKOPAVLOVICKOU ja som čítal že je to -8 dní, ale vždy je to dozrievanie ORANGEREDU medzi LESKOROU a VELKOPAVLOVICKOU, ORANGERED je údajne veľmi chutná marhuľa. Jano

Zdravím do žilinského kraja, pán Jano! S pomyselnou medzerou medzi dozrievaním Leskory a neskorších kultivarov marhúľ si nerobte starosti. Dozrievanie Leskory nie je záležitosť 1 týždňa. V lete som priniesol dostatok dôkazov (aj obrazových) o tom, že posledné plody Leskory som oberal až v poslednej dekáde VII. mesiaca- 4 týždne po dozretí prvých. Zaráža ma však tvrdenie: "Leskora nevyrovnaná, od vynikajících, chuťově typických plodů až k těm průměrným. Zvláštní je, že ty nejlepší bývají většinou ty nejdříve zralé." Je to dosť originálny názor, pričom skutočnosť, že prvé zrelé plody akéhokoľvek ovocia sú chutnejšie ako tie čo čakajú na svôj sklizňový zenit, je predsa všeobecne známa. Ak nám pripadajú prvé zrelé plody vložené do úst chutnejšie, môže to byť spôsobené 12- mesačným pôstom chuťových buniek a neplatí to iba pre Leskoru. Záverom: nedajte si nikým zobrať radosť z vysadenej Leskory. S odrodami Orangered či Radka nemám skúsenosti, napriek tomu verím, že sú chuťovo skvelé. Verím však aj tomu, že chuťovo výborná Leskora ich prekonáva v nenáročnosti na klimatické a pôdne podmienky. Uvidíte, že posledné plody Leskory budú rovnako skvelé ako tie prvé...

Opět jsem tady se starším příspěvkem pana Boštičky, a to proto, že se zde pan Boštička zmiňuje o Leskoře. Má podobné zkušenosti jako já a to už mnohem dříve, jak vidíte. Přeju Vám, pane Jano, ale i všem ostatním, aby jste měli výsledky s touto odrůdou co nejlepší, a žádné výkyvy kvality Vás nepotkávaly.

Tak mi to nedá a musím připojit názor. Vlastním odrůdy Pincot, Sylvercot, Kioto, Veharda, Veselka, Kráska, Leskora. Nemám úrody každoročně uspokojivé, neboť jsem v mrazové kotlině, ale hodnoceno asi deseti úrodami zpět u mne a i u svých kolegů různými degustacemi mohu konstatovat že Pincot, Sylvercot a o něco chuťově lepší Kioto jsou odrůdy jež nesou nádherné plody obrovské velikosti (zvláště v letech kdy není přeplozíno) ovšem co se chuti, vůně a aroma týče za ostatními jmenovanými odrůdami mají daleko (v některých letech to neplatí u Leskory)

S pozdravem Milan Boštička

Ďakujem Vám pán Petr za prianie dobrých výsledkov s Leskorou, ako som už napísal pánovi Paľovi Leskoru som si vybral kvoli nenáročnosti na klimatické podmienky. Pán Boštička spomína okrem iných ešte aj odrody Veharda, Veselka, Kráska,ktoré by mali byť chutnejšie ako Leskora. Z uvedených odrod by stála za úvahu iba samoopelivá skorá Veselka lebo Veharda a Kráska sú neskoré odrody a ja som chcel skorú odrodu. Jano

Zdravím Vás pán Paľo, ja som v lete vyberal skorú odrodu marhule a veľmi pozorne som si čítal vaše príspevky o Leskore. Vyberal som medzi Leskorou, Radkou a Orangeredom. Zvážil som všetky pre aj proti a vybral som si Leskoru práve preto lebo je z týchto troch odrod najskoršia a asi aj najmenej náročná na klimatické a podne podmienky. Vsadil som na istotu.Je dobre že Leskora dozrieva až 4 týždne, navazovalo by jej zrenie na neskoršie odrody. U Radky ma odradilo vymŕzanie kvetných pupeňov. Ja nebývam v Bratislave alebo Trnave a moje podne a klimatické podmienky sú oveľa horšie ako tam tak preto som si vybral Leskoru. Zároveň musím dodať že keby som mal ešte miesto pre jednu marhuľu tak by som zasadil Orangered aj keď u mňa je to dosť veľké riziko. Jano

Zdravím Vás p.Jano! Máte pravdu, 10-ročné skúsenosti kvalitného ovocinára p.Boštičky potvrdili správnosť Vašej voľby. Nemáme možnosť posúdiť, či mrazová kotlina p.Boštičky vytvára horšie podmienky pre pestovanie marhúľ ako kraj okolo Žiliny. Na druhej strane je fakt, že v posledných desaťročiach sa možnosť pestovania teplomilných ovocnín posúva smerom na sever a do vyšších polôh. Žilinsko je toho nádherným príkladom.

U Leskory som cez leto spomínal a doložil snímkami aj zvláštnosť: Napriek tomu, že severnú časť koruny zatieňuje koruna Kordie, najdlhšie vydržali plody práve na južne orientovaných kostrových konároch, ktoré sú k slnku viac menej otvorené. Tak nech Vám rok 2014 prinesie čo najviac radosti v záhradke! A nielen z Leskory...

Pamatám si trochu ten Váš príspevok pán Paľo o tej Leskore kde ste spomínal že najdlhšie vydržali plody na južnej strane, máte pravdu letá sú stále teplejšie ale aj suchšie čo nie je dobre, ale na druhej strane u nás je poda ťažká a ílovitá takže Vy tam dole budete mať vždy lepšie pestovateľské podmienky ako my tu hore pretože podu máte omnoho lepšiu. Aj ja Vám prajem v roku 2014 veľa pestovateľských úspechov a nech Vám to zanietenie ktoré máte k ovocným strom vydrží aj naďalej. Jano

Ďakujem za vinš, pán Jano! Veru, bez zanietenia a lásky k prírode či k obľúbenému botanickému druhu by nás ani nenapadlo vykonávať, z pohľadu iných, nezvyčajné aktivity. Záhradkarenie je, zdá sa, akýsi "národný šport". V každom prípade človeka povznáša k pozitívnym myšlienkam, takže aspoň na chvíľu zabúdame na to nepríjemné okolo nás...

Máte pravdu, okrem klimatu v danej pestovateľskej lokalite je veľmi dôležitá pôda a stav jej vyhnojenia. Ten je dôsledkom toho, ako sa celé desaťročia s pôdou zaobcházalo. V našom okrese nájdete veľa typov pôd- od záhorských pieskov na západe, cez vápencové slíny na sever od Malých Karpát až po tehliarske íly smerom na východ k Bielym Karpatom. V Senici prevládajú ťažké- hlinitoílovité, zato úrodné pôdy. Keď budovali Family Centrum, vybágrovali stovky ton čiernej úrodnej pôdy a našli hroby z 9. storočia a staršie. Záhradku mám na takejto ťažkej pôde, kde hospodárili celé generácie roľníkov a nakoniec družstevníci. Tí hnojili každým rokom a pestovali na tomto hone obilie a kukuricu. Zrejme preto je táto úrodná pôda pre podpníky MM106 priveľmi "silná". Leskora je dominantou záhradky a každoročne prirastá, netrpí glejotokom napriek vysokej hladine spodnej vody. Kombináciu vyhnojeného ťažkého odpočatého ílu som v minulosti spolu s mnohými ovocinármi otestoval v bývalej záhradke v spoločnej osade na prudkom svahu. Íl odolával erózii aj letným horúčavám. Na spevnenie svahov stačilo zatrávnenie. Kombináciu ílovitých minerálov a organických hnojív považuje množstvo autorov odbornej literatúry za "non plus ultra" všetkých zložiek pôdy. Myslím si, že harmonickou výživou sa dá do značnej miery napraviť handycap spôsobený horšou klimatickou polohou. Svedčia o tom aj príspevky najmä pestovateľov jabloní...

Myslím si, že harmonickou výživou sa dá do značnej miery napraviť handycap spôsobený horšou klimatickou polohou.S týmto máte pravdu pán Paľo, len keď kompostu mám málo a maštaľný hnoj je veľmi drahý, resp. je drahý jeho dovoz a umelé hnojivo kvalitu ílovitej pody nezvýši, je rovnako ťažká po vyhnojení ako aj pred vyhnojením. Jano

Máte pravdu, vyzretý maštalný hnoj má dnes cenu zlata. Veľmi dobré hnojivo je aj hydinový trus. V minulosti som s úspechom využíval holubince, ktoré sa dali lopatou nabrať do vriec na podlahe povaly družstevného kravína, kam chodili dlhé roky spávať holubi. Po navlhčení a prekvasení je to hotová výživová bomba, ktorá mi ako zásobné hnojenie pri výsadbe viničových sadeníc pomohla v krátkej dobe vytvoriť mohutné a kvalitné rodivé drevo. Využiť sa dá aj králičí hnoj, ak máte susedov čo chovajú drobné zvieractvo. Tam by boli finančné náklady najmenšie. Jedným z riešení je aplikácia organominerálnych granúl pri výsadbe. Vyhnojenie väčšej záhrady však žiada aj väčšie financie. Cena priemyselných hnojív tiež výrazne stúpla. Pri použití minerálnych hnojív odporúčam zelené hnojenie a následné zarýľovanie.