A je po úrodě
|
|
|
|
host - 155.126 (?) 3.9.2011 14:01
Dovolím si zaspomínať na poškodenie mrazom začiatkom mája a prispieť radou, ktorá by sa mohla niektorým hodiť budúci rok. Pri hľadaní údajov o hybridoch révy v starých knihách som totiž konečne našiel dvojstránkový text o chemickej ochrane ovocnín, vrátane viniča a zeleniny (rajčiny, oharky, melóny), proti májovým mrazom. Daroval mi ho kamarát- výborný vinár menom Emil Mráz, dnes už bohužiaľ nežijúci. Škoda, že som tieto údaje nenašiel o 4 mesiace skôr. Možno by to niektorým pomohlo pri záchrane sadeníc či úrody. Vyberám z textu podstatné pasáže: "V krajinách mierneho pásma dochádza vďaka ľadovým mužom k poškodeniu alebo úplnému zničeniu každej 4. alebo 5. úrody... Jednoduchý a účinný spôsob ochrany aplikáciou stopového prvku bóru vznikol na základe výskumnej práce Dr.W.Larchelaxe z botanického ústavu univerzity v Insbrucku z r. 1958. Prítomnosť bóru vo vhodnej koncentrácii v plazme buňky zvyšuje odolnosť proti mrazu až do hodnoty mínus 6 st. Celzia. Používa sa buď bórax (obsahuje 11,2% bóru) alebo kyselina boritá (17,4% bóru)...Samotný postrek prevádzame medzi 1. až 5. májom každého roku. Pritom je nutné dodržiavať niekoľko zásad: Postrek treba previesť najneskoršie 12 hodín pred možným mrazovým poškodením. Ak je prevedený pri nižších teplotách, kedy už hrozí mrazové poškodenie, je jeho účinok záporný. Teplota vzduchu pri prevádzaní postreku musí byť najmenej +8 st. Celzia. Pri tejto teplote prechádza bór do rastl. tkanív a pôsobí po dobu asi 20 dní, čiže do obdobia okolo 20. mája. Postrek na samotnú kôru bez olistenia nie je dosť spoľahlivý- bór sa vstrebáva v menších dávkach. Preverené dávkovanie pre hmlový postrek konárov, kvetov a listov, ktoré nespôsobuje naprosto žiadne poškodenie tkanív: 0,5 kg bóraxu na 100 l vody, alebo 0,33 kg kys. boritej na 100 l vody. Pri postreku musí byť celá koruna stromu zmáčaná. Dôležité je pri príprave roztoku dokonale rozpustiť bórax najprv v malom množstve vody, precediť cez jemné sitko a potom doliať zvyšok vody. Aj najmenšie zvyšky nerozpustenej látky spôsobujú ťažké poškodenie kôry, kvetov a listov... V priebehu 15ročného obdobia postrek nesklamal ani pri poklesu teploty -6 st.C. V štádiu skúšok je prevádzanie zálievky a preveruje sa tiež iba prihnojovanie bórom. Zálievku je výhodné previesť najneskôr v prvej polovici apríla na rozmrznutí pôdy do misy pod korunou stromov... Dávkovanie pre stredne vzrostlý strom: na 10 l vody 1 veľká polievková lyžica bóraxu alebo neplná polievková lyžica kys. boritej. Na prihnojovanie v októbri sa dávajú 3 veľké lyžice bóraxu alebo 2 lyžice kys. boritej na 1 strom. Bór podporuje aj lepšie klíčenie peľu, je nepostradateľný v metabolizme uhlohydrátov a dusíkatých látok. Pozor na prehnojenie- môže viesť k upchatiu ciev dreviny. Záporné vlastnosti bóraxu: okrem leptajúcich účinkov obsahuje sodík, ktorý je rastlinám menej vítaný. Kto by sa domnieval, že zvyšovaním dávok nad uvedenú hranicu by mohol byť účinok prenikavejší, dopustil by sa veľkej chyby." Paľo
Umístění příspěvku v diskuzi Připojit reakci
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
host - 155.126 (?), 3.9.2011 14:01
Dovolím si zaspomínať na poškodenie mrazom začiatkom mája a prispieť radou, ktorá by sa mohla niektorým hodiť budúci rok. Pri hľadaní údajov o hybridoch révy v starých knihách som totiž konečne našiel dvojstránkový text o chemickej ochrane ovocnín, vrátane viniča a zeleniny (rajčiny, oharky, melóny), proti májovým mrazom. Daroval mi ho kamarát- výborný vinár menom Emil Mráz, dnes už bohužiaľ nežijúci. Škoda, že som tieto údaje nenašiel o 4 mesiace skôr. Možno by to niektorým pomohlo pri záchrane sadeníc či úrody. Vyberám z textu podstatné pasáže: "V krajinách mierneho pásma dochádza vďaka ľadovým mužom k poškodeniu alebo úplnému zničeniu každej 4. alebo 5. úrody... Jednoduchý a účinný spôsob ochrany aplikáciou stopového prvku bóru vznikol na základe výskumnej práce Dr.W.Larchelaxe z botanického ústavu univerzity v Insbrucku z r. 1958. Prítomnosť bóru vo vhodnej koncentrácii v plazme buňky zvyšuje odolnosť proti mrazu až do hodnoty mínus 6 st. Celzia. Používa sa buď bórax (obsahuje 11,2% bóru) alebo kyselina boritá (17,4% bóru)...Samotný postrek prevádzame medzi 1. až 5. májom každého roku. Pritom je nutné dodržiavať niekoľko zásad: Postrek treba previesť najneskoršie 12 hodín pred možným mrazovým poškodením. Ak je prevedený pri nižších teplotách, kedy už hrozí mrazové poškodenie, je jeho účinok záporný. Teplota vzduchu pri prevádzaní postreku musí byť najmenej +8 st. Celzia. Pri tejto teplote prechádza bór do rastl. tkanív a pôsobí po dobu asi 20 dní, čiže do obdobia okolo 20. mája. Postrek na samotnú kôru bez olistenia nie je dosť spoľahlivý- bór sa vstrebáva v menších dávkach. Preverené dávkovanie pre hmlový postrek konárov, kvetov a listov, ktoré nespôsobuje naprosto žiadne poškodenie tkanív: 0,5 kg bóraxu na 100 l vody, alebo 0,33 kg kys. boritej na 100 l vody. Pri postreku musí byť celá koruna stromu zmáčaná. Dôležité je pri príprave roztoku dokonale rozpustiť bórax najprv v malom množstve vody, precediť cez jemné sitko a potom doliať zvyšok vody. Aj najmenšie zvyšky nerozpustenej látky spôsobujú ťažké poškodenie kôry, kvetov a listov... V priebehu 15ročného obdobia postrek nesklamal ani pri poklesu teploty -6 st.C. V štádiu skúšok je prevádzanie zálievky a preveruje sa tiež iba prihnojovanie bórom. Zálievku je výhodné previesť najneskôr v prvej polovici apríla na rozmrznutí pôdy do misy pod korunou stromov... Dávkovanie pre stredne vzrostlý strom: na 10 l vody 1 veľká polievková lyžica bóraxu alebo neplná polievková lyžica kys. boritej. Na prihnojovanie v októbri sa dávajú 3 veľké lyžice bóraxu alebo 2 lyžice kys. boritej na 1 strom. Bór podporuje aj lepšie klíčenie peľu, je nepostradateľný v metabolizme uhlohydrátov a dusíkatých látok. Pozor na prehnojenie- môže viesť k upchatiu ciev dreviny. Záporné vlastnosti bóraxu: okrem leptajúcich účinkov obsahuje sodík, ktorý je rastlinám menej vítaný. Kto by sa domnieval, že zvyšovaním dávok nad uvedenú hranicu by mohol byť účinok prenikavejší, dopustil by sa veľkej chyby." Paľo
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vinšálek - Diamantový Zahrádkář (1862) - 82.212 (?), 23.6.2011 18:53
S tím, že nebudu mít ovoce, jsem se smířil (kromě lískových oříšků, kde očekávám nadúrodu). Horší je, že nebude úroda ani u velkopěstitelů v okolí, kde bych si mohl ovoce nakoupit.
A v supermarketech snad kromě broskví či nektarinek zásadně žádné ovoce nenakupuji.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
host - 130.250 (?), 25.6.2011 23:51
Už to nedávno p.Václav spomínal, že insekticídom súčasne poriešite problém s hubami, nakoľko plod je celistvý a chýbajú vstupné brány infekcie spórami. Napriek tomu mám podozrenie, že tie potvorky čo navrtávajú a nabodávajú júnové jabĺčka a tie o pár dní spadnú shnité- napadnuté moníliou, si vyberajú určité odrody jabloní. Mne napr. zlikvidovali 2/3 úrody Floriny na kraji ovocnej steny, ale ostatné odrody v rade sú bez poškodenia. Že by boli tie mršky lenivé a nechcelo sa im postupovať ďalej- na opačný konec ovocnej steny? Paľo
|
|
|
|
|
|
|
host - 107.127 (?), 6.9.2011 21:30
pro Pala: Teprve teď jsem si přečetla povídání o boru proti mrazům. Na začátku píšete, že se to týká i zeleniny /papriky, rajčata/, na konci už pak jen o stromech. Myslíte, že by se to dalo aplikovat i na réví? Děkuji. ZT
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|