|
Potaš, uhličitan draselný K2CO3
|
|
|
|
host - 6.7 (?) 28.11.2014 9:59
Zrejme latinka nepoznala toto slovo...
"English early 17th century: from pot-ashes, from obsolete Dutch potasschen, originally obtained by leaching vegetable ashes and evaporating the solution in iron pots."
Cize nazov je skutocne odvodeny od popola. Cast slova "Pot" nie je "jonapot" ale ma skutocne suvislost s nadobou, ale svojim sposobom aj s draslikom. S draslikom vsak v inom poradi. Slovo potassium - draslik bolo odvodene od slova potash. Cize draslik ma v nazve nedoby v ktorych potash vyrabali.
K2O vznika len pri spalovani pri extremnych teplotach, kedy viacmenej dokonca uleti do komina. Potash je bezny produkt obsiahnuty v popole a ako primarny produkt obsahujuci draslik vznika pri spalovani dreva. Podobne ako ine uhlicitany, vapenaty, horecnaty, atd. Avsak vapenaty a horecnaty sa lahsie rozkladaju a preto su bezne aj hydroxidy tychto prvkov, mozno aj oxidy vapenate a horecnate. Vzdy ako sekundarne produkty. Oxidy sodny a draselny su vynimkou.
Koho to zaujima nech si vygugli a stiahne nasledovny clanok: Wood ash composition as a function of furnace temperature
Umístění příspěvku v diskuzi Připojit reakci
|
|
|
|
|
|
|
|
Předchozí příspěvky | 1, 2, 3, 4
|
|
|
|
host - 6.7 (?), 28.11.2014 9:59
Zrejme latinka nepoznala toto slovo...
"English early 17th century: from pot-ashes, from obsolete Dutch potasschen, originally obtained by leaching vegetable ashes and evaporating the solution in iron pots."
Cize nazov je skutocne odvodeny od popola. Cast slova "Pot" nie je "jonapot" ale ma skutocne suvislost s nadobou, ale svojim sposobom aj s draslikom. S draslikom vsak v inom poradi. Slovo potassium - draslik bolo odvodene od slova potash. Cize draslik ma v nazve nedoby v ktorych potash vyrabali.
K2O vznika len pri spalovani pri extremnych teplotach, kedy viacmenej dokonca uleti do komina. Potash je bezny produkt obsiahnuty v popole a ako primarny produkt obsahujuci draslik vznika pri spalovani dreva. Podobne ako ine uhlicitany, vapenaty, horecnaty, atd. Avsak vapenaty a horecnaty sa lahsie rozkladaju a preto su bezne aj hydroxidy tychto prvkov, mozno aj oxidy vapenate a horecnate. Vzdy ako sekundarne produkty. Oxidy sodny a draselny su vynimkou.
Koho to zaujima nech si vygugli a stiahne nasledovny clanok: Wood ash composition as a function of furnace temperature
Předchozí příspěvek | adresa příspěvku Připojit reakci
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
host - 6.7 (?), 28.11.2014 12:24
A preco si myslite, ze horenim dreva vznika oxid draselny? Preco nie peroxid? Draslik je v dreve vo forme draselnej soli, nie ako draslik - prvok. Vzhladom na prevladajuci uhlik a vnikajuci oxid uhlicity sa tvoria primarne uhlicitany. V malom fosforecnany, mozno sirany.
To, co pisete ma vsak svoje racio. Pri relativne nizkych teplotach spalovania skutocne vapenate a horecnate uhlicitany podliehaju termickemu rozkladu. Vznikaju oxidy. Ak popol obsahujuci dostatok oxidu vapenateho a horecnateho zmiesate s vodou, tak tieto budu tvorit hydroxidy a tie su schopne povarenim reagovat s uhlicitanom draselnym a zrazat vapenec, pripadne uhlicitan horecnaty. Ano, v takomto pripade mozno ziskat hydroxid draselny, co aj bolo davnejsie zdrojom hydroxidu draselneho. Zvacsa sa ale hydroxid vapenaty umelo k popolu pridaval, aby reakcia prebehla co najlepsie. Zmes sa varila aby sa ziskal KOH. Popol ako surovina KOH neobsahoval.
Opakujem. Koho zaujima co vznika v popole nech si vygugli a stiahne nasledovny clanok: Wood ash composition as a function of furnace temperature
Předchozí příspěvek | adresa příspěvku Připojit reakci
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Wimpi - Diamantový Zahrádkář (2112) - 109.116 (?), 28.11.2014 16:41
"...pražští popeláři v 19 století odebírali od občanů čerstvý čistý popel zdarma s tím,..."
"Na konci 19 století začali stavební podnikatelé popel odebírat od obyvatel přímo a přidávali ho do malt..."
Nuž, to jsou věru zajímavé informace. Z jakého zdroje jste čerpal prosím?
Předchozí příspěvek | adresa příspěvku Připojit reakci
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pokračování této diskuze (další příspěvky) | 1, 2, 3, 4
|
|
|
|
|
|
|