Niektorí ľudia by nemali kupovať a sadiť stromy... Viď slivka na fotke (miesto nie je podstatné). Pohľad na ňu mi vohnal slzy do očí (mal by som napísať "takmer vohnal", znelo by to chlapskejšie, ale načo klamať). A nemám na mysli ten hrozný rez s tromi terminálmi a spústou ďalších chýb, to vôbec nie. Pozrite sa na tie rany po odstránení konára a na kmeni, čo za barbara toto urobí. A kanál tesne pri kmeni, tretina koreňov preč. Prvá reakcia bola hnev (...stromy nemajú svoju obdobu "Sobody zvierat" ani právnikov...). Neskôr mi začali v ušiach znieť slová piesne Jirku Schelingera. Prečo si sadíme stromy? Každý z nás by vedel uviesť kopu prakticko - pragmatických dôvodov (cukrové homole...). Napokon, sú to len rastliny, slúžia nám ako potrava. Zasadiť, obrať, využiť, vykopať - ďalší... Ale - nie je tam predsa len niečo viac? Keď vkročím teraz do záhrady plnej kvitnúcich stromov, mám pocit akoby som sa vrátil do detstva, kedy aj "věci obyčejné zdáli se být zázračné". A zdá sa mi že počujem ten "křídel šum holubích". Stromy sú úžasné živé stvorenia, správajme sa k nim s láskou a úctou. Prajem všetkým záhradkárom, aby Ste aj vďaka tejto ušľachtilej záľube nikdy nevyrástli z chlapeckých střevíců. IH (a ospravedlňujem sa za naivno-nostalgickú úvahu a to, že v tomto príspevku nič praktické nenájdete).