Svätojurské vinohrady

Snímky prezimovaného viniča z vinohradu nad malokarpatským mestečkom Svätý Jur mi pripomenuli nedávnu príjemnú akciu. Poslednú januárovú sobotu som spolu so synom a zaťom navštívil všetkých 17 otvorených pivníc starobylého kamenného mestečka so Sv.Jurajom v znaku. Napriek tomu, že prevažne kamenné pivnice boli preplnené usmevavými vyznavačmi ušľachtilého moku, stačilo nám na to niekoľko hodín. Učili sme sa poznávať, že niektoré víno má lákavý buket, ale chuť nezaujímavú, iné zas vo vôni prezrádzalo niečo závadné- neprirodzené či "chemické", ale chuť malo harmonickú. Väčšina vín, a boli to prevažne neskoré zbery 2011, mali oboje- kvetinku aj chuť nádherné. Z bielych vín sa nám najviac páčili Ryzlink vlašský, Sylvánske červené aj všetky muškátové sorty (TČ, MM, IO). Z ružových sa najviac ponúkal ľahký, svieži, ovocný Cabernet Sauvignon, ale najviac mi chutili červené. Okrem zamatovej Frankovky s trieslovinou na mladé víno nezvyčajne jemnou sa nedal nepoznať už len po natiahnutí vône nosom nádherný Dornfelder. Jeho kvalita bola snád všade rovnak vysoká. Podobne jemné taniny mal aj moravský Vavřineček. Ročník 011 bol výnimočne dobrý. Najviac mi ale z červených odrôd chutil Alibernet. Je ešte chutnejší ako skvelý Cabernet Sauvignon. Nami posúdené najlepšie vína sme si kúpili domov- aj s pomocou kupónov, ktoré boli súčasťou vstupenky. Jedna cenná skúsenosť: staré ročníky bielych vín, napr. VZ 1993, RB 1992 nám nechutili. Aróma je stále príjemná, ale chuť sa rokmi akosi stratila. Svoje biele vína nebudem archívovať dlhšie ako 3-4 roky. Jeden poznatok na záver: V žiadnej pivnici som sa nestretol s vulgárnosťou, netaktnosťou či s ožralstvom. Naopak, nechýbal humor a priateľské úsmevy, napriek tomu, že sme sa videli prvý raz v živote. Aj takýto blahodárny vplyv má na nás vínko. Aký kontrast v porovnaní s výpadmi niektorých pisateľov do fóra! 

O predminulom víkendu sme po 2 rokoch opäť so synom a zaťom koštovali vína z okolia mesta, ktoré má v svojom znaku Sv. Juraja na koni ako kopijou zabíja draka. Priaznivci histórie možno nevedia, že táto obec vybudovaná pod slovanským hradiskom s unikátnym keramickým vodovodom z 12. storočia získala mestské práva o 200 rokov skôr ako blízka metropola Bratislava. Za 2 roky sa množstvo pivníc ponúkajúcich vzorky jurského vína takmer zdvojnásobilo. Prirodzene že sme všetky nestihli navštíviť. Aj keď sa v mnohých na neutralizáciu chuťových pohárkov ponúkali kúsky čersvého chleba, čerstvá tmavá bravčová masť, oškvarky, pomazánky a tvrdé syry, z množstva vypitých mikrovzoriek sme boli po niekoľkých hodinách predsa len spoločensky unavení. Napriek tomu musím Sv.Jur a jeho návštevníkov opäť pochváliť. Ako rodený Znojmák spomínam na obnovenú tradíciu historického vinobrania koncom 60.rokov- koľko sa vtedy na dlažbe historického mesta váľalo "pohodených šablí"laugha rozbitých litrových fliaš. V svätojurských pivniciach ani vonku na ulici som žiadne črepy alebo ľudské odpadky nevidel. Milovníci vína sa na seba usmievali, vtipkovali a najmä rozprávali o víne. Nikto sa neponáhľal, nestrkal do druhého, nikto opitý nepadal na zem. Nebolo otrebné kontrolovať vinné pasy či papierové samolepiace náramky s číslom vstupenky. Každý každému dožičil, cítili sme sa ako jedna veľká rodina. Víno je zázračný nápoj, lebo robí s ľuďmi zázraky a podľa môjho názoru k osobnej kultúre civilizovaného človeka bytostne patrí.

Z bielych jurských vín nám najviac chutili Pesecká Leánka (Dievčie hrozno), rizlingy, tramín a Rulandské sivé. Z ružových bol nádherne voňavý Cabernet Sauvignon a Frankovka. Z červených vín nás najviac oslovili Alibernet, Portugal modrý a mladá Frankovka. Malokarpatské vína mi prirástli k srdcu. Majú svôj šmrnc, príjemný a výrazný bukét, správnu harmóniu sviežich kyseliniek a zvyškového prírodného cukru, jemné podmanivé taníny. Vôbec sa nečudujem, že o tieto produkty prejavila záujem napr. exkluzívna Chateau Petrus...

Nutno souhlasit a konstatovat, že s kvalitou vína v ČR/SR roste i úroveň konzumace. Je to fajn.

Když jsem před 5 roky jel na svoje první degustování, tak jsem měl obavu, že a) poznám houby, b) se mi navíc všichni budou smát. Ani jedno se nesplnilo. Sudová vína byla rozmanitá a i začátečník rozeznal hlavní vůně a chutě. Stejně tak vinaři byli schovívaví a vysvětlovali co se dalo. Osobně jsem tam pro sebe objevil Dornfelder a od té doby na něm ujíždím, kde se dá.

Cesty vína jsou rozmanité. Ačkoli jsem brňák, moje chuťové pohárky a víno mne přivedly na Znojemsko. Všechna moje vína   dnes pochází z Havraníků, Palo jak zmínil, bývalý znojemák ví jistě dobře, kde to je.  Obsah minerálů v bobulích přenášejících se do vína je ve zvláštní harmonii s kyselinkou, která v tamních hroznech bývá pěkná i v letech, kdy ve vyšších přívlastcích již v některých oblastech chybí.

Se vzrůstající kvalitou nabídky, prezentace i konzumace je potřeba vyzdvihnout především rostoucí kvalitu vín. Potvrzuje to i mimo jiné umísťování našich vín na soutěžích a to i v zahraničí.

Ačkoli z koštů a ochutnávek si většinou víno domů neodnáším, jsou bezesporu příjemným zpestřením zimy. U odrůd na které jsem zaměřen mi to dává porovnání s jinými oblastmi a vinaři, jejich návštěva slouží i k tomu, aby se člověk nezamiloval do vlastního.  Odložit čas od času klíče od auta, zajít na košt, na pohárek je v zimních měsících příjemný relax stejně jako návštěva slovenských termálek        j.c.

Veru, máte pravdu, pane j.c., moravské a slovenské vína dobývajú svet. Predvlani slovenské červené ohromilo Madrid a "vyžralo" zlaté medaily. Krajina preslávená červenými vínmi nešetrila superlatívmi. Znojemsko však preslávila aj malučká vinica Šobes- neďaleko Vami spomínaných Havraníkov či Nového Šaldorfu a jeho Modrého sklepa v blízkosti hraníc s Rakúskom. Návšteva Otvorených pivníc sa dá dobre využiť aj na konzultáciu s vinármi, ktorí sú pri koštovke svojích vín zväčša prítomní. Veľakrát z nich človek vytiahne dôležité poznatky a fígle.

Šobes je nejen vinice, je to i kus Národního Parku. Máme to tam rádi.  j.c.

Dornfelder je moja obľúbená sorta. Bohužiaľ bola vyšľachtená v čase, kedy vrcholil "hon na čarodejnice" v oblasti šľachtenia moderných intešpecifických hybridov. Takže Dornfelder sa musí striekať. Inak by som si ho vysadil viac. Mám iba 3 korene. Súhlasím s Vami, že zhruba po Novembrovej revolúcii sa výrazne zvýšila kultúra konzumácie vína (príklad Západu?) a záujem o enológiu, najmä u mladých ľudí. Aspoň na niečo nám to chrastenie s kľúčkami bolo dobré. Títo enofili, ako som si všimol v Jure, pristupujú k degustácii so zvedavosťou a záujmom o konkrétnu odrodu. Mnohí z nich sú aj vinohradníci. Takže enológia má zelenú a to je dobré. V minulom ročníku mali vínka viac kyseliniek, možno preto mali prucenti v degustačných pivniciach víno v demižónoch ešte aj koncom januára na kvasniciach. Keď som medzi sviatkami stáčal svoje biele, mal som na pamäti heslo starých juhomoravských vinárov: "Do Vánoc si bere víno sílu z matky, po Vánocích matka z vína." Asi som nemal dať na ich radu. Svätojurští vinári sú zrejme iného názoru.

V minulom ročníku mali vínka viac kyseliniek, možno preto mali prucenti v degustačných pivniciach víno v demižónoch ešte aj koncom januára na kvasniciach

Tomu nerozumím, pokud má mošt více kyselinek asi bych se snažil zachovat nějaký zbytkový cukr. Jak pomůže delší ležení na kvasnicích odbourat kyselinky. Že by JMF?

Kyselinky sa Vám vyzrážajú vo forme vinného kameňa na stenách demižónu alebo bečky. Víno však naďalej "komunikuje" s kvasnicami v zmysle znižovania tvrdosti. Skúsení vinári dokonca uprostred zimy usadené kvasnice rozmíchajú, aby sa lepšie dostali do kontaktu s vínom.

Děkuji za info. Vzhledem k tomu, že jsem teprve začal s révou, tak taje výroby vína znám v omezeném rozsahu toliko z brožury.