Škoda, že väčšina diskutujúcich sú agronómi. Venujú pozornosť len ošetrovaniu viniča a chuti jeho plodov. Genetike sa očividne vôbec nevenujú. Termín "superodroda" myslím komplexne. Superodroda sa neobmedzuje len na kvalitu a chuť plodov. Superodroda je "genetický ideál", ktorý zatiaľ nejestvuje, a nedokáže jestvovať, lebo ľudstvo stále nemá technológie pre jej tvorbu. Termín "superodroda" som uviedol, aby som poukázal, že doba v ktorej žijeme je stále zaostalá, a kvalita je ešte vždy relatívny pojem, pri rastlinách a viniči zvlášť. Veľmi často sa stáva, že práve vinohradníci svojej vášni načisto prepadnú. Po dvoch rezistentoch si obstarajú ďalšie, potom ďalšie a ďalšie. Po čase je z toho hotová mánia. A výsledkom je obrovská zbierka a pokračujú, vyhľadávajú a chcú ďalšie prevratné novinky, neskôr ich už nemajú ani kam sadiť. Všetko v nádeji, že konvenčné šľachtenie vytvára a stále bude vytvárať lepšie a lepšie odrody. Ich nádej je však slepá. Nechcem sa opakovať. Už som podrobne rozpísal technické obmedzenia šľachtenia. Ešte prísnejšie sú genetické hranice. Súhlasím, so všetkými diskutujúcimi, že nové odrody sú čoraz kvalitnejšie, čo do chuti, vzhľadu atď. Ale kvalita je relatívna. Novovyšľachtené viniče sú a budú kvalitné vždy len do takej miery, do akej to umožňujú zákony genetiky a predovšetkým, genóm rodu Vitis. Za tieto hranice sa konvenčné šľachtenie nedokáže posunúť. Názorne som to pripomenul na jarných mrazoch. V rode Vitis niet jediného donora odolnosti voči jarným mrazom. Čiže týmto smerom je cesta zarúbaná. Podobne niet veľkej pomoci ani v ďalších dôležitých znakoch. Napr. Uncinula necator a jej riešenie za pomoci Vitis rotundifolia o ktorej píše bred_ik. Je to tak, výsledné hybridy sú odolné, lebo V. rotundifolia má vysokú odolnosť. Ale Francúzi sa neradi chvália, že tie hybridy majú aj nedostatky zdedené práve po V. rotundifolia. Lebo každé potomstvo má len to, čo majú jeho rodičia. Má dobré vlastnosti, ale VŽDY aj tie horšie alebo celkom zlé, ktoré nechceme. Vinič a medzidruhové rezistentné odrody zvlášť, sú po genetickej stránke niečo ako torta od Čapkovho psa a mačičky. Aj oni tortu sústavne vylepšovali. Ibaže každou novou príchuťou, doriadili niektorú ďalšiu. Tak je to aj so šľachtením viniča konvenčným krížením. Francúzi pomocou V. rotundifolia vyriešili Uncinula necator. Lenže ten americký extra odolný "Southern Foxy Grape" im do genómu ich odrôd zaniesol aj to, čo tam rozhodne nechceli. A to je jeden príklad z mnohých. Som rád, že sa do diskusie zapojil Dzordzik. Že nadviazal na genetickú stránku viniča. Preto prosím všetkých diskutujúcich a všetkých záujemcov o rezistentný vinič. Agrotechnika, chuť hrozna atď. sú pre každého vinohradníka prvoradé, ale venujte prosím aspoň nejakú pozornosť a získavajte poznatky aj v oblasti genetiky a šľachtenia viniča. Veľmi to súvisí práve s tým, čo máte nasadené, alebo budete chcieť vysadiť vo svojich viniciach. Úplne súhlasím, že pestovanie moderných rezistentných odrôd viniča je ušľachtilá záľuba. Ľudia, ktorí sa tomu venujú robia cennú prácu. Ale tak ako vo všetkom aj tu treba opatrnosť a prezieravosť. Neslobodno slepo veriť a prepadať pestovateľskej vášni. Príspevky som napísal, aby ľudia pristupovali k rezistentným odrodám s nadhľadom. Aby si uvedomili podstatu a hranice možností rezistentných odrôd. Pretože v moderných laboratóriach Číny, Indie, Ruska, USA a Kanady sa zatiaľ "žiadne" prevratné odrody viniča nerodia. Génové inžinierstvo, ktoré ako jediné dokáže v šľachtiteľstve "urobiť poriadok" je stále v začiatkoch. Rezistentné novinky naďalej vznikajú klasickou cestou. Krížením a selekciou v poľných podmienkach. Hranice a úskalia tohto tradičného procesu sú veľké a už som o nich písal. Kým neprídu na svet kvalitné geneticky modifikované viniče, každá akokoľvek vychvaľovaná rezistentná novinka prinesie pestovateľom, popri svojich kvalitách VŽDY aj horu starostí.