Vedenie na hlavu (babku) sa používalo v stredoveku a niekde pretrvalo aj dodnes, hlavne starší páni vinohradníci ešte vínimočne majú takéto vinohrady. Má však mnoho mínusov, napr. hrozno je blízko zeme, väčšia šanca botritídy a perenospóry, strapce sú po búrke oprskané od blata...

Predstavte si šikmé kmienky a na konci 1 ťažeň a 1 čapík, presne ako RH vedenie, len kmienky sú šikmé, aby sa dali na zimu ohnúť k zemi. Ak máte trochu väčšiu predstavivosť, tak si predstavte tých kmienkov z jedného koreňa viac, trebárs jeden naľavo a jeden napravo. Miesto v strede môže byť vyplnené ťažnami zo susedných koreňov, jeden prichádza zľava, jeden sprava, kmienky sa krížia. Možností ako viesť vinohrad spôsobom, aby sa dal na zimu zakopať pod zem je mnoho.

K rezu snáď toľko: slabo rastúce odrody sa režú na kordón s čapíkmi. Stredne rastúce sa režú na kratšie ťažne. Silno rastúce sa režú na dlhé ťažne. Čím viac starého dreva, teda kmienkov, vo vinohrade máte, tým vyššia úroda bude. Pri stolových odrodách väčšie a výstavnejšie strapce. Je to veľmi jednoduché, len treba mať otvorenú hlavu a neustrnúť na tom jedinom spôsobe pestovania, ktorý sa používa vo veľkovýrobe. Radovan