Nedávno mi jeden z diskutujúcich na fóre odpísal: "Mluvíte mi z duše..." Rovnakým spôsobom odpovedám na slušný a racionálne napísaný príspevok p.Nováčka. Súčasne sa mu ospravedlňujem za vtiahnutie do výmeny názorov medzi p.Petrom z Pardubíc v záležitosti účinkov postrekových látok na zdravie konzumentov. Písal som iba z vlastnej skúsenosti. Som presvedčený, že ak každý v rámci pohodovej diskúsie a bez zbytočných vášní a trebárs aj s pomocou smajlíkov pridáme svoju skúsenosť do spoločného vkladu vedomostí- bez neuctivých útokov a chorobných podozrievaní, potom máme šancu dospieť k optimálnemu riešeniu... 

Ale vráťme sa ešte na chvíľu k prvým marhuliam. Ani v polovici júla koruna Leskory stále nie je prázdna. Je zaujímavé, že najneskôr dozrievajú plody na južnej strane koruny, ktorá je najviac oslnená. Kompletne dozreté plody pritom nepadajú vo vetre o nič viac ako na začiatku sklizne pred 2 týždňami. Mäkká a šťavnatá dužnina je v ústach hotová harmónia marhuľovej chuti. Včera došiel na prázdniny vnúčik a priviezol nám marhuľe zo starých stromov neznámej odrody v dcérinej záhradke. Plody boli vďaka strednému nasadeniu plodov (oproti minulému roku) a bohatej závlahe veľké ako tenisové loptičky. Mäsitá dužnina obrovských plodov však nebola tak chutná ako drobné plody Leskory. Ktovie, ako by chutil kompôt z Leskory? Malé polovičky marhúľ naskladané v pohári môžu byť ceľkom zaujímavé. Na budúci rok to musíme skúsiť.