Volně rostoucí zákrsek vs. vřetenovitý zákrsek

Zdravím,

viete mi niekto povedať rozdiel medzi pestovateľskými korunami voľne rastúci zákrpok a vretenový zákrpok? Ideálne keby ste ma vedeli odkázať na nejaké príspevky/publikácie kde sa opisuje spôsob rezu aj s obrázkami. Ako hľadám tak hľadám a nemôžem moc o tom nájsť. Obvzlášť sa nemôžem dopátrať k voľne rastúcemu zákrpku.

Chystám sa vysadiť stromky v jednom rade v spone cca 2m a neviem sa rozhodnúť aký tvar bude najvhodnejší. Štíhle vreteno nechcem vzhľadom na požiadavky pôdy, závlahy a opory. Ako podpník asi zvolím MM 106.

Ďakujem za každé info.

Mám ráda knížku Řez ovocných dřevin (Kyncl). Srozumitelný popis i pro začátečníka, obrázky názorné. Lze ji sehnat v antikvariátech, cena kolem 20 Kč.

          Lída

Neviem v akých podmienkach hospodárite, no stromy na podpníku MM106 môžu v priaznivých lokalitách kľudne dorásť aj do výšky 4-5 m. V takom prípade by si pri spone 2 m asi začali zavadzať.  

Urcite si budu zavadzat spon 2m je velmi malo.

Pôda nie je moc úrodná, ťažká ílovo-kamenistá. Je to vo svahu južne orientovanom v cca 370 m.n.m. Plnánoval som ich udržiavať tak vo výške cca 2,5-3m. Aký spon teda odporúčate?

A neviete mi nikto odpovedať na moju otázku, rozdieľ medzi voľne rastúcim zákrpkom a vretenovým zákrpkom? Alebo to je to isté?

Ovocnáři obvykle pěstovali zákrsky v řadě, kdy mezi stromy bylo cca 2.5m a meziřadí bylo 4-5m. Říká se tomu pásová výsadba. Stromy se v řadě dotýkají korunami.

V.

59.55: Voľne rastúci zákrpok je definovaný nízkym kmeňom a nízkou výškou stromu (do 2,2-2,5m), pričom má väčšinou 3 až 4 kostrové konáre (ktoré sú rozvetvené a rozložené v priestore) a stredník, môže ale mať aj druhé poschodie. Koruna je guľovitá alebo pyramídová. Vretenovitý zákrpok má tiež nízky kmeň a malú celkovú výšku (do 2,5-3m), definovaný je dominujúcim stredníkom, z ktorého odstupujú rodivé konáre vo výrazne tupom uhle, resp. až vodorovne, pričom zdola nahor sa dĺžka konárov skracuje, takže strom má z profilu tvar vretena. Na fotkách z mojej záhrady chcem demonštrovať to, že v praxi sa často stierajú knižne definované hranice medzi jednotlivými tvarmi stromčekov. Za typický voľne rastúci zákrpok môžeme považovať Gold Bohemiu, Lucy je ešte v.r.zákrpok, ale už nie typický (má poschodia), k tvaru vretenovitého zákrpku sa blíži Ligol, a ešte viac Red Chief, ale tiež to nie sú 'čistokrvné' formy tohto tvaru. Tým chcem povedať podstatnú vec - šedivá je teória, zelená je prax. Vôbec nie je podstatné, aby stromček učebnicovo spĺňal nejaké striktné parametre, v praxi sa často hranice medzi nimi stierajú resp. prelínajú. Podstatný je výsledok (úroda). IH