Madame Verté pestujem asi 8 rokov, bola to jedna z prvých hrušiek spolu s Lucasovou a Konferenciou, ktorú som kúpil. Za ten čas ma nijak zvlášť neohúrila, stále sú pre mňa top odrody Boscova, Lucasova, či Williamsova. Čo si na nej ale vážim, je jej skladovací potenciál a tiež neskorší termín zberu, ktorý predlžuje hruškovú sezónu. Čo sa chuti týka, tak priamo zo stromu nie je moc jedlá, má typickú zvieravú chuť- korenitosť, musí "dôjsť" počas skladovania. Tento rok ma však zaujal jeden paradox, a to dva plody z rovnakéko stromu len niekoľko desiatok centimetrov od seba, ktoré sú úplne vzhľadovo odlišné. Svetelné podmienky majú takmer totožné, obe hrušky sú na juhovýchodnom okraji ovocnej steny. Preto stále platí, že nie je hruška ako hruška, aj keď rastú hneď vedľa seba.
