Opelenie čerešna + višňa

Ahoj, možno trochu blbá otázka, ale je možné vzájomné opelenie čerešne a višne? Vďaka.

Čerešne, aj keď majú dobrú klíčivosť pelu, sú nielen cudzoopelivé, ale aj autosterilné (nemožnosť opelenia vlastným peľom). Pravdepodobne to neplatí o nových samoopelivých (napr. kanadských) krížencoch. Medzi čerešňami a višňami existuje možnosť vzájomného medzidruhového oplodnenia. Pochopiteľne za podmienky, že súčasne kvitnú. Paľo

Pane Palo, jaký je rozdíl mezi cizosprašností - cudzoopelivosťou a autosterilitou?  Obojí přece znamená totéž - nemožnost opylení vlastním pylem. Děkuji

Cizosprašnost a autosterilita jsou podle mě synonyma

Máte pravdu, sú to podobné pojmy, ktoré v konečnom dôsledku vyjadrujú to isté. Cudzoopelivosť sa zrejme týka kvality peľu a schopnosti blizny prijímať peľ, zatiaľ čo napr. intersterilitou sa označuje vzájomná neoplodniteľnosť medzi kultivarmi alebo skupinami kultivarov. Ak sa vrátime k pôvodnému dotazu prvopisateľa, bolo by vhodné doplniť, že väčšina višní a sladkovišní sú samoopelivé (na rozdiel od čerešní sú to tetraploidy). Keďže višne kvitnú neskôr ako čerešne, pre opelenie višňovým peľom pripadajú do úvahy neskoršie kultivary čerešní. Pri opelení zohráva u čerešní kľúčovú úlohu blanokrídly hmyz. Za chladného počasia (menej ako +18 st. Celzia) nahrádzajú úlohu včiel čmeliaci. Pokiaľ ich v záhradke nemáte, je možné si čmeliače samičky kúpiť, napr. od tých istých predajcov, ktorí predávajú dravé roztoče. Najväčším producentom čmeliačich samičiek používaných v ovocných sadoch sú pravdepodobne Holanďania. Paľo

Vďaka za odpovede. O tom, že čerešne, resp. višne sú cudzoprašné, samoprašné, čiastočne samoprašné sa dá dočítať skoro všade. O vzájomnom opelení som sa nedočítal nikde. Ešte raz vďaka a nech sa darí.