Ďakujem za info ohladne Vaších skúseností s La Crescent. Prirodzene, ak máte vyložene okrajovú lokalitu pre pestovanie viniča, neskôr dozrievajúce sorty Vám veľa cukru nevytvoria. Napriek tomu Američania Frontenaky aj La Cresent dosť chvália práve pre vysoký potenciál tvorby cukru v drsných podmienkach severu USA a juhu Kanady. Vysoké kyseliny nie sú na závadu, spolu s prírodným cukrom a príp. CO2 dávajú vínu sviežosť. Marquette už svojím skorším dozrievaním lepšie zapadne do Vaších podmienok. V útorok si bol kamarát Roman od Detvy nastrihať u mňa vo vinohrade zelené rezky na očkovanie (niečo na spôsob Forkerta)- najviac práve Marquette. Je to dosť bujná sorta, ktorá robí mohutné zálistky. Kvitne skoro, voči májovým mrazom je menej odolná ako európska réva. Vlani mi prvá úroda takmer všetka zmrzla, zatiaľčo napr. Dunaj bol nepoškodený. Preto moje prvé biovíno obsahovalo mušt vpodstate iba z Pinotinu a Cabernetu Jura. Skôr dozrievajúci Pinotin považujem za perspektívny. Je rovnak odolný k plesniam ako Marquette a navyše víno má intenzívnu vôňu po lesnej čerešni. Našiel som v nej aj karamel a fermentovaný tabak. Na koštovke v Branišoviciach na Znojemsku boli páni porotci z jeho vône náramne pekvapení. Mýty o tom, že víno z hybridov je vždy podradnejšie ako z európskej révy, začínajú mať trhliny. Príkladom je aj Cabernet Cortis. V tomto ročníku- ak hrozno vôbec dozreje- bude moja zmeska obsahovať okrem PN a CJ aj významný podiel Marquette. Som zvedavý, nakoľko tento americký hybrid vylepší ceľkový dojem. Pre porovnanie mám v pivnici odložených pár archívnych lahviniek prvého vínka.