"Zředěná kyselina kyselina sírová půsoví na měď jen tenkráte, má-li zároveň přístup kyslík vzdušný, a totéž platí též o kyselinách jiných, jako solné a kyselinách organických."
To iba potvrdzuje, že som mal tentokrát pravdu pán inžinier. A tiež by som podotkol, že za prístupu vzduchu = prebublávať vzduchom, a ani tak nebude to pôsobenie nijak závratné. Na oplátku si môžete spraviť pokus, že zoberiete Cu plech, namočíte do HCl, necháte vysušiť -> pôsobí vzdušný kyslík, naspäť namočíte do HCl a to celé zopakujete 20x. Potom odmeriate mikrometrom a nepoznáte rozdiel. Celý mechanizmus pôsobenia je taký, že kyselina vyčistí meď na elementárny kov, kyslík vytvorí patinu a znovu s tou patinou zreaguje kyselina a tak stále dokola. Ale to isté čo HCl vám spraví aj NH4Cl a tak isto aj organické kyseliny ako citrónová alebo octová. Rozdiel bude iba v rýchlosti reakcie. Takže dúfam som túto neplodnú debatu ohľadom HCl ukončil, pretože to je to isté ako keby ste astronómovi vysvetľoval, že zem je plochá.
Vrátim sa na začiatok debaty, kde pán potrebuje radu ako vyčistiť meď. Podľa toho ale čo som pochopil tak problém nie je s čistením, ale tým že povrch sčernie počas každej destilácie, čo je podľa mňa trochu prúser, lebo to čierne, čo bude najskôr oxid meďnatý s prímesami oxidov iných kovov, sa v prítomnosti organických kyselín dostáva do destilátu v rozpustnej forme. Riešením je podľa mňa pocínovanie, alebo možno nejaká pasivácia medeného povrchu. V tomto ale neviem poradiť, pretože to je už úplne mimo môj odbor.
