Meruňka pro okrajovou lokalitu

To je zaujímavý príspevok! Potvrdzuje aj moje pozorovania. Ja som mal za to, že broskyne sú ešte o 1 level (napr. na teplo) citlivejšie ako marhule, takže do svojej horšej chladnejšej polohy som broskyňu ani neskúšal sadiť, zato som skúsil marhuľu (Veharda/myrobalán). A ako som si dodatočne zistil vo svojom okolí, skutočnosť je taká, že existuje práve 1 úspešný pestovateľ nejakej broskyne aj v našej polohe, ale marhule u nás nepestuje absolútne nikto, teda zatiaľ. Preto začínam uvažovať, že by som možno skúsil časom aj broskyňu. Predtým som takúto úvahu hneď zavrhol, ale možno fakt predčasne... Marhuľa je možno v niektorých aspektoch náročnejšia ako broskyňa. Zatiaľ kolo tej svojej marhule "chodím po špičkách", prvý rok po vysadení zatiaľ prežila, kmeň som minulú zimu natieral vápenným mliekom a na každý prípad aj tienil umelou stenou, korene na zimu nakopcoval, aby nezmrzli - prvý rok prežila. Túto sezónu to spravím zase, kým strom aspoň trochu nezmohutnie. Marhuľa zatiaľ rastie, kmeň je hladký, neporušený, bez prasklín. Čítal som, že najplastickejšia broskyňa na pôdne podmienky je Redhaven. Možno tú by som mohol časom skúsiť, možno by sa mohlo dariť aj broskyni?!? Igor 

Skúsim napísať svoje poznatky o marhuliach. Pochádzam v lokality južného tredné slovenska, s nadmorskou výškou cca 200m. n. m. Na prvý pohľad ideál.Nie však tak jednoduchý. Máme tu ťažkú ílovitú pôdu, roviny v ktorých sa v zime držia silné mrazy bežne cca -20C. NIekedy aj viacej. Pred dvomi rokmi tu bola zima, kedy poriadne mrzlo 3 týždne -15 až -20 v kuse a zemina bola zamrznutá aj do 0,75 - 1,0m.Stalo sa že cez den nebolo teplejšie ako -10C.Podľa by to až tak nevadilo. Pestupjem jablone, hrušky, slivky, ringloty, marhuľu (Kioto), broskyne, čerešňu. Najhoršie sú však podľa mňa na všetky druhy ovocných stromov neskoré jarné mrazy. Po zime príde oteplenie, stromy začnú pučiť a kvitnúť. Potóm stačí hoc aj jedna noc s mrazom a celoročná snaha je márna. Marhuľové puky, kvety a aj pldy sú najcitlivejšie na tieto neskoré jarné mrazy. Podľy získaných informácií úrody bývajú zničené už v štádiu ružového púčika pri poklese teplôt pod -7C, v období plného kvitnutia pri - až -5,5 C. Mladé tvoriace sa plôdiky nevydržia teploty pod -0,5 a -1,0 C.

Takže mne prichádza skôr otázka: ktorá odroda je ako odolná voči neskorým mrazom. Informácia pri odrode že je vysoko mrazuvzorná mi nedáva presnú odpoveď na typ odolnosti.Ak tak napíšte Vaše skúsenosti s neskorými jarnými mrazmi.

Na Slovensku by to mohla být Veharda a hlavně (cizosprašná) Vesprima. Pokud není zvýšení teplot příliš prudké, kvetou o něco později než jiné meruňky. Myslím, že i Bergeron kvete později, protože mi nikdy nevynechává ani na Vysočině. Navíc je to velmi mrazuvzdorné trio. Tím mám na mysli odolnost plůdků na jarní mrazíky. Pokud jde o výsadbu, potřebujete spíše slivoňové podnože (WAKO, ZR apod.) a velkou jámu s propustnou zeminou, nejlépe poblíž domu, kde meruňky mrazu odolávají nejlépe.

Z těch slovenských, Vesna, nakvétá pozdě.

Jestli vam nejde vylozene o chut merunky, vyzkousejte kompaktu. Ta potvora vydrzi z moji zkusenosti kdyz teploty pres noc klesnou v kvetu v pohode -5 c a plody -3c. Jiny rok uz kvety, pri -8 nedala.plodu bylo minuly rok malo, takze nebyly male, rekl bych prumerne chutove kvality.