Ani u nás v najbližších 10 dňoch nepredpovedajú pokles na nulu. Najchladnejšie, +5, má byť v útorok a na budúcu nedeľu. Podľa skúseností pracovníkov Botanického ústavu univerzity v rakúskom Insbrucku ak sa bór stane súčasťou plazmy rastlinnej buňky, v určitej koncentrácii je jedným z jeho účinkov zvýšenie odolnosti proti mrazovým škodám u ovocných drevín a niektorých druhov zeleniny až do poklesu teploty na mínus 6 st.Celzia. Za predpokladu, že sa postrek urobí s dostatočným predstihom a pri dostatočne vysokej teplote, bór pôsobí v rastlinných tkanivách protektívne asi 20 dní. Využitie bóru bolo testované najmä v máji proti neskorým mrazom. Podľa informácií zo spomínaného ústavu je nutné urobiť postrek boraxom alebo kyselinou boritou najneskoršie 12 hodín pred nočným mrazom a pri teplote minimálne +8 st.Celzia. Sám mám odskúšané z mája 2012, že 12 hodín je málo, je treba väčší predstih. Odolnosť proti mrazu až do 20.mája bola overená za predpokladu, že postrek bol urobený medzi 1.-5. májom. Ideálne je, keď v dobe postreku sú listy aspoň z 50% svojej plochy vyvinuté. Preto som u kvitnúcej marhule použil najprv aplikáciu protektívneho boraxu formou zálievky pod korunu. Postrek na kôru bez olistenia nie je dosť spoľahlivý, kôra vstrebáva bór pomaly a v menších dávkach. Ak máte namiesto boraxu kyselinu boritú, je max. koncentrácia postrekového roztoku 33g na 10 litrov vody. Zálievka nie je tak dobre preverená ako hmlovitý postrek bórom. U zálievky je treba sledovať ceľkovú dávku, aby nedošlo k prehnojeniu bórom. Podľa materiálov z univerzity v Insbrucku počas 15-ročného testovania ich aplikácia postrekom bóru ani raz nesklamala a dokázala plodiny ochrániť aj pri teplote mínus 6 st.Celzia. Pretože v čase kvitnutia je listová plocha marhúľ minimálna, vylepšil som prienik bóru do systému dreviny tým, že som do postrekovača pridal zmáčadlo BreakThru S240. Mráz bol iba necelých mínus 2, čo by mal bór zvládnuť "ľavou zadnou". Počasie sa teraz umúdrilo, ale istotu budeme mať až po Zmrzlých.