K tomu kupovaniu jabĺk (neobraciam sa na nikoho, čiste moja skúsenosť): vášnivý záhradkár bol už môj starý otec, vždy si zakladal na tom že dopestoval jablká pre celú rodinu, raz keď jeho brat priniesol kupované jablká, tak sa rozohnil posvätným hnevom a vyhlásil : "Keď si záhradkár kúpi cudzie jablká, to je ako by si išiel do bordelu". Díval sa pritom na mňa (mal som asi 5 rokov a netušil čo to ten bordel je), akoby vedel že tie slová sa mi vryjú do DNA. Naposledy som si kúpil jablká ako študent pred vyše 30 rokmi, aj to s výčitkami (rácio chápe že tá dedova hláška je nezmysel, ale DNA nepustí...). Až pred pár dňami - kúpil som v obchode Pink Lady, Braeburn a Ambrosiu, pôvodom z Talianska (foto 1, v tomto poradí zľava doprava). Hlavne preto že tieto odrody ma zaujali aj z toho hľadiska že by raz možno mali miesto v mojej záhrade (Braeburn už mám). Vizuálne paráda, bez chyby. Teraz by malo nasledovať pár riadkov popisu ich chuti, ale nebude, pretože tá tvrdá repa bez vône, nešpecificky tupo nasladkastá si to jednoducho nezaslúži. Neviem ani nechcem špekulovať či je to podrhnutím alebo čím, ale tie odrody predsa nemôžu byť také chuťovo biedne! Keď som si zbehol do pivnice pre svoju Rubinolu (foto 2), tak talianske krásky ešte viac sčerveneli - hanbou. Dovážame sem chuťový brak z cudziny, pritom sa u nás vyprodukujú tony kvalitných jabĺk. Kde končia? V cudzine? V podstate mi je to jedno, po tejto kúpe som skonštatoval že ten "bordel" naozaj za to nestojí. Nikdy viac! Zlatá domáca pivnica. Co je doma, to se počítá, pánové. Inak - neodsudzujem nikoho kto jablká kupuje, nie každý (skôr málokto) sa dokáže samozásobiť na celý rok. Len nie celkom chápem prečo sem vozíme podtrhnutý sajrajt bez chuti zo zahraničia. Namiesto slovnej pointy len fotopointa (viď foto 3). IH