Rád by som poradil pánom Tiborovi (Zdravím na Uherskohradišťsko!) a Jakubovi a súčasne reagoval na príspevky p.Mittwocha, Ivana, Petra z P. a Miloše:

Hovorí sa, že "Jedna vlaštovička jaro nedělá..." Týmto jarom je teraz myslené negatívne hodnotenie poroty v Žiline. Preto si nemyslím, že kraj pod Tatrami má podmienky na pestovanie Pink Lady rovnaké ako v severnom Taliansku. Navyše degustácia sa odohrala v čase, kedy dlhodobo skladovateľná Pink začína ísť do konzumného zenitu, zatiaľ čo střížovické rezistenty pestované v nižších polohách sú už prevážne za ním. V Tatrách teda logicky zabodovali. S obsahom cukru u Pink Lady to bude zrejme podobné ako u hrozna. Čím viac cukrov, tým viac vnímate sladkosť plodov. Pink Lady pestovaná u nás však rozhodne k sladkým či navinule sladkým jablkám nepatrí. Jej prednosťou nie je iba výhodná doba konzumnej zrelosti pri zachovaní konzistencie a šťavnatosti dužniny, ale aj veľmi príjemná delikátna aróma, akú potvrdil napr. p.Ing.Fidla. Tvrdosť dužniny rozhodne nie je taká ako u Braeburnu, G.Deliciouse či Pinovy. Je na môj vkus taká akurát. Střížovické rezistenty sú mäkšie. Nároky na slnko sú u Pink Lady vyššie- je to odroda s dlhším vegetačným intervalom, ale nie až tak vysoké ako sa domnievajú niektorí "skeptici". Moja palmetka Pink Lady bola doobeda tienená korunou čerešne a marhule, poobede zas z opačnej strany vysokou jabloňovou stenou na MM106. Napriek tomu jablká dozreli do krásy a chuti. Okrem cukrov a aromatických látok vnímam aj decentné jemné kyselinky, ktoré dotvárajú harmóniu v ústach. Pokiaľ sú Pink Lady pochádzajúce z Tirolska sladšie, pripomína mi to paralelu s niektorými muštovými skôr dozrievajúcimi sortami viniča. Napr. také Veltlínske červené skoré: V teplých vinohradníckych polohách je víno z titulu nízkeho obsahu kyselín ploché, fádne nevýrazné, snadno podlieha hnedke. V oblasti Malých Karpát či na južnom Slovensku sa s ním stretnete vzácne. V okrajových oblastiach však dáva svätomartinské VČS príjemné, hladké a osviežujúce víno. Pestoval som ho od r.1987 do r.2003.

V náročnosti Pink Lady na postreky neporadím. Spory Venturia inaequalis sú všadeprítomné. Keď začala v r.2010 Pink Lady rodiť, bola hubou zničená, podobne ako Braeburn. 50 m od nás sú totiž staré zanedbané záhrady po starousadlíkoch, ktorým zváľali domky a vysťahovali ich do panelákov. V posledných 3-4 rokoch som však napriek absencii fungicídneho ošetrovania chrastavitosť v záhradke nezbadal. Posledné 3 roky totiž používam el.vysávač lístia, ktorý spadané lístie dôsledne pozbiera a súčasne rozdrví. Hmota premiešaná s nakosenou mladou travičkou skončí v kompostéri. Infekčný tlak zo strany parazitickej huby je teda minimálny.

Pane Tibore, nebojte sa pestovania Pink Lady. U Vás bude mať istotne lepšie podmienky ako u mňa. O delikátnej chuti sa presvedčíte u p.Tondy.

Pane Jakube, Pink Lady pestujem na drôtenke v tvare palmety. Stena orientovaná S-J má výhodu v tom, že plody sú kvalitnejšie oslnené. Rodí aj na kratšom dreve- pozrite na moje staršie snímky v tomto vlákne.