Spartan som pestoval viac rokov. Dobre skladovateľné, chutné, sladko-voňavé, vzhľadovo atraktívne jablko- pred aj po nakúsnutí. Chrastavitosťou mi tento kultivar netrpel. Možno to bolo tým, že som mal vtedy o polovicu menej rokov, poctivo som študoval príručky chemickej ochrany a podľa ich návodov som v týchto pionierskych časoch ošetroval Novozirom, Bayletonom, Metationom... Dnes vnímam chemický zásah do zložitých medzidruhových vzťahov patogénov a nepatogénov v záhradke z ceľkom iného uhla. Ak by sa Spartan dostal do prostredia s nízkym infekčným tlakom Venturie, som si istý, že by chrastavitosťou netrpel. Čo mi však u Spartana prekážalo, bolo padanie plodov vo vetre ešte pred sklizňovou zrelosťou.