Foto starých odrôd hrušiek

Ehm ku koncu Setembra, nie Augusta, tu sú z blízka...

V Liptovskom Mikuláši už padlo aj par plodou hrušok Avranšských, sú to také drobné červavé, tie pekné ešte len začnú dozrievať, vlani dozreli až koncom Septembra, zatiaľ dám len foto na strome. Chuť týchto hrušok je skvostná, veľmi korenistá, moje oblúbené...

Je to klasika Merodova, nemýlím li se? Výborná odrůda do vyšších poloh. Zaujaly mě ty hniličky s výbornou chutí, našel jsem něco podobného v západních čechách, vícero stromů. Výrazné hnlličení, chut skvostná, muškatelková, hodně velké stromy. Bylo to samozřejmě určeno jako Muškatelka turecká, ale jedná se o jinačí odrůdu, nakolik muškatelka turecká nehniličí, zraje dříve a má o dost jiné stromy. Jinak klobouk dolů před vašimi znlalostmi hrušní, odrůdu Poiteu zná málokdo, ty stromy se dají nalézt, ale ani pomologové ji pořádně neznají...

                           Ing. Fidla

O tej Poiteu popíšem skúsenosti, jej kvality, výhody aj nevýhody, keď bude dozrievať, mám k nej čo napísať. Pravdaže Merodová, vskutku dobrá máslovka, najlepšia je keď sa oberie taká už viac žltá ako zelená, nie celkom zrelá, a potom keď niekoľko dni postojí tak je príjemne korenistá, trochu netrpklá sladká voňavá, skratka výborná, maslovitá, avšak chuť plodou býva trochu nevyrovnaná, niektoré sú nevýrazné, práve tie ktoré dozrú a spadnú byvajú slabšie musia trochu postať, ale treba vystihnúť tu ich dobu, lebo potom zmúčatnejú. Tu na Liptove som už videl viacero stromov tejto odrody. Na dobrých stanovištiach je úrodná. Aj ta hruška ktorá sa mi vlani nevzdala kvôly habitusu stromu, uvažoval som kvôly malemu vzrastu o Esperenovej je nakoniec ako ste mi písali Merodová, teraz aj ta lepšie zarodila, už dozrieva tiež, vtedy kvôly tieňu tieto druhé neskôr o dva týždne dozrievali v polovici Októbra, bolo ich málo ale boly chutné aj napriek chladnejšiemu vlhkému septembru, severnému svahu a tiennemu stanovisku, to vypovedá o nenáročnosti odrody Merodovej.     

Hniličky rastu v opustenej záhrade, po nejakom už nežíjucom dôchodcovi, beriem len tie plody ktoré padajú cez plod, dedičný majitelia pozemku žijú v Mikuláši asi 30 km od tiaľto a príliš sa o záhradu z domom a mnohými stromami nestarajú. Sú chutné, áno chuť asi môže biť muškatovitá, rozhodne veľmi korenistá, výborná. Deň dva vydržia potom od stredu hnijú. Vlani dozrievali od 20 Aug. do 5. možno 10. Septembra v n. v. 770 m. n. m., teraz všetko dozrievalo o mnoho skôr tak tieto asi od 28. Júla do 10 - 15 Augusta, v oboch rokoch ich bolo strašne mnoho, žial čo nespadlo cez plot, to buď požrali osi, alebo na konci vyhodili na hnoj... Pošlem fotku stromu. Nieje najstarší ani najväčší avšak môžem sa mýliť vzdá sa že od prílišnej úrodnosti rychlo starne, už bola raz zamladená vypílením vrcholu, koruna je trochu v tieni od západu škola, od východu strom, od juhu akýsi okrasný veľký ker a slivky, koruna je z kmeňom vychýlená na sever, do bokov vyrastajú konáre presahujúce aj plot, z ktorých som odstrihol štepy, a úspešne som ju štepil. Kmeň hnije, hrozí jej zlomenie celej koruny. Pošlem fotku.

Ešte jednu letnú ukážem, vlatou sa však nevyrovná tej hniličke.  Zrela ešte pred spomínanou hniličkou, nie som si istý, možno je Magdálenka elebo čo. Tohoto roku boli od 15 Júla prvé. Tie ktoré prezreli, stáli za prd. a rýchlo prezrely. Vlani aj 2016, ich bolo málo,(asi vymzrzli) a tie čo boli po 10 Aug. skoro žiadne nedozreli ale zhnité popadali, čo boli ešte zelené tie boli kyslé.Chuť sladká, jemne korenistá, jemnučka maslovitá, osviežujúca, podobná mžno Konferencii, tie čo zožltli celkom už sa nedali jesť. Ako veľmi skorá odroda fajn. Severný svah, 770 m. n. m. čiastočne v tieni.  Fotky plodou v opimálnej zrelosti aj strom vám pošlem.

Predpokladám že v predchodzích teplotne trochu normálnejších rokoch biedila preto, lebo je asi nevhodná do vyžších polôh.

Tak ja z horného Liptova dnes ešte raz. Už som vo vlákne o Solankách o strome tejto odrody v Lipt. Mikuláši. Lipt. Mikuláš je od Východnej o 200 m. nižšie, je to ešte aj mesto z asfaltovými a betónovými plochami takže tam je teplejšie ako vo Východnej, taká Clappová máslovka tam zrela kon. Júla z čoho som bol vykolajený, Solanka tiež..  Solanka v LM. je starý strom v tieni jeho plody sú malé, a tie vrúble boli slabé takže mi vyrašili počas skladovania - podotýkam ako jediné.    Potom som si spomenul že keď som vo Východnej chodil do ZŠ, tak som videl z ulice, ktorá sa tiahla popri istej zhrade, istý strom, starú hrušku, široký habitus. Plody som v minulosti videl len zďaleka zrieť v Septembri. Ja si však stromy všímam a stále chodím na prechádzky. Je to dobre udržiavaný, rok od roka stríhaný strom. Tomu nemenovanému pánovi čo ich má som dnes zaplatil dva Eura za obhliadku a ochutnávku. Bingo ak toto nieje Solanka, tak neviem o čom to Říha písal. Presne podľa Říhovho popisu: hrubé tečkované letorasty, dvojročné drevo má tečky ešte viditelnejšie, hrubé - trochu poprehýbané tmavé listy.Plody sladké korenisté výborné, Ako vyzeraju sami posúdte. Vo vyžších partiach stromu niektoré plody aj z ružovým líčkom. V Mikuláši sa mi plody vzdali ešte korenistejšie. možno tou úrodnou nivnou pôdou v údolí Váhu, Aku má vraj táto odroda rada.

Ešte strom tejto Solanky, musím poveda povedať že ak sú daké hrušky také výborné s tých čo som ochutnal, tak hádam len Avranšská a mňou spominané hniličky, keď vidím také výborné odrody, tak ma tie nové ani nezaujímajú, jediné čo by som chcel zo starých odrôd hrušiek ešte zaručene ochutnať je Boscova, Salisburyho, Pstružku - ktoré vyzdvihuje pán Fidla, Robertovú Dekanku z dolniakov a Vienskú ktorú zase vyzdvihol pán Vysloužil. 

Taká poznámka: Boscovú som už jedol ale z obchodu, boly chutné. Ale ochutnať by som túžil práve priamo zo stromov, z nižších polôh, predpokladám môžu biť Boscove ešte lepšie. Ako aj Robertovú a Pstružku, či možno iné zimné, ktoré len v nižších polohách prosperujú by som takto chcel skúsiť.

Dvojicu najchutnejších jesenných hrušiek hodných do vyžích polôh zaručene tvoria 1. miesto Avranšská hruška (syn. Dobrá Luiza, Bonne Luise, Gutte Luise) a 2. miesto Hardyho maslovka (syn. Gellertova)  

Avranšská má napriek slabej vôni slabo natrpklú, pikantnú veľmi, korenistú a sladkú chuť, osobne si neviem predstaviť ešte lahodnejšie plody, s tých čo poznám sa jej tu na Liptove vyrovnajú asi možno Solanky a tie hore opísané Hniličky, aj tak je však Avranšská ešte asi chutnejšia. Vadou tejto hrušky je že len krátko vydrží zrelá, treba jú jesť v spránej zrelosti aby to bolo ono: nie celkom 100% žlté, žlté ale ešte s kúskom zelene, naviac zreje v dobe keď zreje mnoho iných hrušiek. Poznám jeden starý strom v Lipt. Mikuláši vedľa takého kostolíka pri sídlisku z opačnej strany kostala sú Hardyho hrušky. Avranšská sa vyznačuje dobrov úrodnosťou, podľa pomológii začína RODIŤ SKORO aj na podpníku PLÁNKA (na rozdiel od Hardyho). Hoci vo vlhkých rokoch môže mať problém z chrastavitosťou, aj tak však perfektná chuť, napr. pomológ Říha ju v 30 rokoch takto odporúčil: "Poloha příliš nerozhoduje a roste v chráněných místech ještě ve výši 800 m, ovšem uzrává tam teprve koncem října, ano i v listopadu, ale stává se tím cennější." Niektoré plody sú ešte aj zo starého stromu veľké, avšak tie sa ľahko poškodia a silne ich napádajú osi, vôkol stromu to len tak bzučí, podobne ako vôkol Hardyho hrušiek, preto sa ich málo mestských ľudí snaží zbierať, boja sa.

Hardyho ak za Avranšskou chuťovo zaostáva (tak je to možno aj vec môjho názoru) kvôly len trochu slabšej korenistosti a ešte aj tak je to hruška riadne korenistá, Avranšská mi dužinou trochu pripomína červenú dyňu zmiešanú z hruškou. Hardyho má tiež svojskú výbornú chuť. Niektorými inými vlastnosťami Avranšskú asi predčí. Mám skúsenosť, že tvrdé plody môžu (z Východnej 770 m. n. m. - severný svah, avšak menšie plody) vydržať skladovanie tak dva - tri týždne a dozrú. Čítal som o nej že je vraj veľmi univerzálne pokiaľ ide o zúžitkovanie. Hardyho rodí slabšie než Avranšská (hoci tochto rku je ich napriek tomu veľmi mnoho), má odolné kvety voči mrazom obi dve sú osvedčanými opelovačmi. Hardyho máva často veľmi veľké plody hoci veľkosťou nevyronané najdú sa aj drobné a chrastavé, niektoré majú tmavo červené líčko, v rokoch keď ich je málo bývajú väčšie, čo som vypozoroval niekedy obrovské. Hardyho tvorí, húževnaté veľké, tvarom nepravideľné, dloveké stromy. Avranšská mi v až takej kondícii sťaby starý strom nepripadá, vedľa nej bola ešte jedna ktorá vyschla, zrezali ju. Hardyho by mala neznášať veterné stanoviska, poľa pomológii by ich mala Avranšská zniesť, toľko k mojím Top jesenným hruškám, oboje som si už navrúbloval, mňam. Na fotke Avranšská.