Že by niekomu vadila farba kompótu alebo džemu, to čítam prvý raz. Chuť a vôňa je podľa mňa dôležitejšia. Domáce džemy dostávajú hnedastý nádych vďaka karamelizácii cukrov pri teplotách nad +80, takže veľký rozdiel v "kráse" výrobkov nevidím. Konzervárne varia džemy alebo marmelády (marmeláda je teraz označenie iba pre výrobky z citrusov) v kotloch so zníženým atmosférickým tlakom nad hladinou, čím dosiahnu var pri nižších teplotách a výrobky si zachovávajú čerstvejšiu chuť aj farbu. Egrešový kompôt má aj iné, málo známe účinky: Keď mala dcérka v detstve horúčku a nezaberal Acylpyrin ani Anopyrin, kompôt z egrešov zázračne znížil teplotu hneď na prvý raz. Chuť červených egrešov sa mi v mladosti zafixovala v čichovej pamäti. Vtedy som zo zmesi nazberaných plodov vyberal iba červené, lebo boli zvláštne lahodné a aromatické. Pestoval som na bývalej záhradke tmavočervenú podlhovastú hladkú veľkoplodú odrodu. Pri prezretí boli plody až čierne a prehnane aromatické. Nepáči sa mi, keď egreš pri dozrievaní mäkne ako plastelína. To je prípad Invicty aj Primu. O ich priemernej chuti som už viackrát písal. Podobné je to s Martletom. Zdá sa, že nové rezistenty kvalitou plodov zatiaľ nedostihli chuť starých odrôd vnímavých k americkému padlí. Paľo