Ešte k tej nešťastnej monilióze plodov kôstkovín. Výsledný stav je rezultátom interakcie 3 faktorov: infekčné agens (virulencia, infekčný tlak...) - prostredie (počasie, klíma, vlhkosť...) - objekt infekcie (strom, jeho zdravotný stav, výživa, vnímavosť odrody na infekciu...). Do toho môže čiastočne zasiahnuť pestovateľ (udržiavať stromy zdravé, v dobrej kondícii, koruny vzdušné, prípadne postreky fungicídmi...). Uvediem príklad z mojej záhrady, kedy faktor "strom" dával predpoklad, že monilióza sa riadne 'vyblázni' - a predsa to tak nie je. Asi 40-ročná slivka, dlhé roky trpiaca šárkou, s chorým kmeňom a odumierajúcimi konármi (musel som odrezať niektoré hlavné kostrové - foto 1,2). V podstate zomierajúci strom. Napriek tomu tento strom slušne zarodil, plody sú veľké, pekne sa vyfarbujúce, a - čuduj sa svete - úplne zdravé (ďalšie fotky). Moníliovej hnilobe zatiaľ nepodľahol ani jeden(!) plod. Napriek tomu, že na viacerých miestach sú plody v zhlukoch. Pre korektnosť pridám ešte všetky postreky ktoré strom v tejto sezóne dostal: Kuprikol koncom febr., Sulka začiatkom mar. (tieto 2 postreky dostali všetky stromy bez výnimky), Prolectus koncom mar., Reldan v polovici apr.(piliarka), Signum+Karate (obaľovač) koncom mája. Kuprikol a Sulku nepovažujeme za chémiu, takže celkove to bol 2x fungicíd a 2x insekticíd. Tento strom určite nie je v dobrej kondícii, naopak - je v poslednom ťažení. Na jeseň ho - hoci nerád - vykopem. Nemám pocit, že by situáciu v podstatnej miere ovplyvnili 2 fungicídne postreky. Skôr 2 faktory (infekčné agens a prostredie) prevážili nad tým tretím (strom ako objekt infekcie). IH