Jama 1,5 m x 1,5 m pre jednu rastlinu sa mi javi ako dost velkoryso pojate. Na druhu stranu nemusite mat az take obavy s prerastenim korenov do pody s nie kyslou reakciou. Aj tak by som ale na okraje jamy dal netkanu textiliu, aby korene mejakou nahodou neprerastli. Cista raselina, ma jednu nevyhodnu vlastnost. Ked preschne, tazsie prijima vodu a cucoriedky, maju rady stale vlhko pri korenovej sustave. Takze ak sa o ne mozete casto starat, nevadi to. Ale staci, ak pojdete na dovolenku a bude slnecno, teplo a sucho a moze nastat problem s presusenim balu okolo korenov. Niektori pestovatelia toto riesia tym, ze na spodku jamy si vytvoria z folie, co sa dava pod jazierka bazenik vysoky cca 10 cm, aby im zadrziaval vlahu a v pripade suchych dni ju poskytoval korienkom. Na polievanie takehoto zahonu sa osvedcilo na dno tohoto bazeniku dat plastovu drenaznu trubku (hadicu), ktoru dostanete bezne v stavebninach, alebo hypermarketoch zxameranych na dom a zahradu. Tuto vyvediete na jednom konci na povrch a mozete cez nu pohodlne a hlavne rycho zalievat cely zahon. Bolo by vhodne ju v sparnych letnych dnoch nejakym vrchnakom prekryt, aby sa tade neodparovala voda.
Ja mam moje rastliny zasadene v cistych pilinach (uz aj jemnych hoblinach) z ihlicnanov (smrek). Piliny dobre drzia vlhkost a ked preschnu dobre piju. Pri povrchovej zavlahe vsak treba po dlhodobejsom preschnuti polievat vydatnejsie, lebo vrchna vrstva sa napije ako spongia a korienky su v suchu. Staci strcit prst do substratu co najhlbsie a hned viete na com ste. Tam sa mi osvedcil uz spominany "bazenik", alebo podpovrchova zavlaha v podobe predierovanej hadice s jednym koncom zapchatym a na druhom so spojkou. Tuto mam do osmicky premotanu okolo krikov a zasypanu substratom. Odhadujem ze po predchadzajucom zotleti substratu je teraz zhruba v polovici vysky substratu. Ak nemate zahon pripraveny predom a piliny tak pol roka az rok zotlete (co asi zahradkari vsetci), je potrebne v mieste, kde budete rastlinu sadit urobit dieru, nasypat kyslej vrchoviskovej raseliny a az do nej sadit. Nech maju korienky kam prerastat, kym piliny zotleju. Ak sa rozhodnete pre piliny, majte na pamati, ze pri procese tlenia spotrebuju vela dusika. Z jari (mozte kludne aj na posledny sneh) treba prihnojit siranom amonnym a dpolnit tak hladinu dusika spotrebovanu tlenim. Kludne aj o tretinu az polovicu viac ako keby boli v inom substrate. Ked to porovnate so spotrebou dusika napriklad pri tleni slamy, moze byt pri pilinach z ihlicnanov oproti slame aj desat krat vyssia.
Ked sa rozhodnete rastlinu este nepresadzat, skuste okyslit podu uz spominanym siranom amonnym z jari, siranom draselnym k jeseni, alebo pripravkom okyselovac pudy. Je to totiz mozny dovod, preco sa rastlinke az tak moc nedari.
Ak sa rozhodnete presadzat, dokupte si radsej este jeden-dva kriky, vsetko ine odrody, v pribliznom case kvitnutia / zrenia tej vasej. Krizove opelenie pelom inej odrody totiz prinasa vacsie plody aj mierne zvysenie poctu plodov a tym aj urody. Odporucam kupovat rastlinky mnozene metodou In - vitro. Niektore odrody su vynimocne skorou, ci neskorou dobou zrenia, dlzkou zberoveho obdobia, mrazuvzdornostou, vynimocnou chutou, ine cukornatostou, ci velkostou plodov (az do 2.5 cm). Len si vybrat.
Prajem Vam mnoho uspechov v pestovani tohoto nenarocneho a pritom skveleho ovocia.
