Vcelku súhlasím, ale kritiku na konci predchádzajúceho príspevku si odolné durancie istotne nezaslúžia. Tak ako mnohým vyznavačom broskyňovej chuti nevadí, že musia vlastne okusovať kôstky skorých kultivarov, aby sa nabažili chuti prvých plodov, sladká a neskorá durancia je na tom podobne. Keď si teraz na konci októbra zo stromov rastnúcich pri plote vinohradu odtrhnem napol scvrknuté plody durancie- už vlastne kvapkovitého tvaru, nevadí mi, že nemajú tu pravú slivkovú chuť alebo že kôstka nevyskočí sama z dužniny, ale veru si pochutím na sladkej lahôdke, ktorá tu spolu s poslednými zabudnutými strapčekmi hrozna na takmer odlistenom vinohrade ostala ako spomienka na ročník 2013.
