Debaty o odolných viničoch majú rovnaký scénar. Pýta sa, kto ešte nepestoval. A radia ľudia, ktorí už pestujú. Myslím si ale, že najlepšie vedia poradiť tí, ktorí už "dopestovali". Odporúčam môj príspevok všetkým, ktorí chcú začať s viničom v okrajových oblastiach.
Pred 25 rokmi som pestoval vinič na juhozápadnom svahu v 330 m n.m. Sadil som všetko, čo bolo. Odrody V. vinifera, nové kvalitné rezistentné hybridy, ale aj staré zaznávané, všade ohovárané samorodáky. Po rokoch som prišiel k 2 záverom o ktorých na internete nechce nikto napísať. Ľudia ťažko prijímajú pravdu, radšej zostávajú vo svojich fantáziách. Pretože: 
1. Hrozbou pre vinič nie sú zimné, ale neskoré jarné a skoré jesenné mrazy. Citlivé odrody netreba sadiť a odolné zvládnu akúkoľvek zimu. Riešia sa stále zimné mrazy, hoci niet čo riešiť. Ak niekto dookola vychvaľuje svoje zimovzdorné odrody, tak len balamutí ľudí. Robí to, aby mal dobrý odbyt na svoje KRAJNE PREDRAŽENÉ sadenice a odrezky. Je to doslova pyramídová hra. Ľudia sa stále ženú za ďalšími "zázračnými superodrodami", ktoré v skutočnosti majú celý rad rôznych zatajených nedostatkov. Keď tie "superodrody" zoženú, posúvajú ich za hriešne veľké peniaze ďalším naivným obetiam. Je to nesvedomitosť a podvod na ľuďoch. Lebo odrodu, ktorú nespáli jarný a jesenný mráz ešte nikto nevyšľachtil. Raz sa aj toto podarí, ale bude ísť o geneticky modifikovanú (GMO) rastlinu. Pritom práve jarný a jesenný mráz vám vo vinici narobí skazu. Skrátenie vegetačnej doby, zhoršenie kvality, prípadne žiadna úroda, oslabenie a chradnutie krov, zhoršené vyzrievanie dreva atď. Aj bujná odroda má jeden dva roky čo robiť, aby opäť prišla do sily. Ak ste navyše niekde v okrajovej oblasti, tak je dielo skazy dokonané.
2. Ak ľudia veľmi chcú, tak dokážu všetko. Napríklad Rusi pestujú hrozno už aj na Sibíri. Otázne je, či to stojí za námahu. Na internete sú fotky rôznych odolných "superodrôd". V opisoch sú len samé chvály. Pritom, odrodu bez nedostatkov ešte nikto nevyšľachtil. Tí, čo odolné odrody predávajú vedome klamú ľudí, lebo nepíšu nič o zlých stránkach svojich odrôd. Ide im len o zisk. Ich odrody vyzerajú na obrázkoch príťažlivo, v textoch sú len samé chvály, ale nikto z nich nenapíše ani len jeden nedostatok. Že napr. veľká časť z nich po prvom letnom lejaku praská a hnije, že prezrievajú a majú fádnu chuť, trpkú šupku, že zle odkvitajú, že málo rodia atď. a predovšetkým, že na dopestovanie takýchto krásnych strapcov obetujete hory času, peňazí a námahy, ktoré ste mohli využiť oveľa zmysluplnejšie.
Nechcem nikoho odrádzať. Ale ja osobne ľutujem čas, prácu a peniaze vynaložené na moderné "superodrody". S pozemku som ich všetky odpratal a ponechal som tam len to najlepšie, čo tam bolo od samého začiatku - klasické staré samorodáky. Concord, Isabella, Noah, Elvira, Niagara, Delaware. Bez námahy a rizika. Stačí v jari orezať a každú jeseň prinášajú horu zdravého hrozna bez chémie a starostí.
Pred mnohými rokmi sa rakúsky "alchymista" Breider pokúšal skompromitovať samorodáky pre ich údajnú zdravotnú závadnosť. Od Breiderových rozprávok prešlo veľa rokov. Dnes s istotou vieme, že práve samorodáky majú najvyššie množstvo antioxidantov a ďalších zdraviu prospešných látok.