Braeburn

Začiatkom októbra mi začala dozrievať takmer 60ročná novozélandská odroda Braeburn. Pestujem ju na M9. V tomto roku bez chrastavitosti sa jej darilo, napriek tomu, že som polovicu palmetky preštepil rezistentnými vrúbľami.

Plody sú pomerne veľké, na výšku cca 7 cm. Je to pravdepodobne náhodný kríženec Coxovy renety a odrody Lady Hamilton. Po koxovke získal Braeburn lahodnú aromatickú chuť a po druhom rodiči zrejme pevnú šťavnatú dužinu a v kvalitnom sklade veľmi dlhú skladovateľnosť.

Keďže koncom týždňa hlásia prízemný mráz aj v nížinách, obral som dnes tých pár plodov z mlaďúčkej "polopalmetky". Rád si Braeburn kupujem cez zimu v marketu. Je to jedna z mála odrôd, ktorá si aj po dlhej preprave cez more a zložitej manipulácii udrží svoju vôňu a šťavnatosť. Bohužiaľ málokedy ju majú v predaji. Prednosťou tejto odrody je aj vysoký obsah vitamínu C (podobne ako u Ontaria), vďaka čomu jablká na reze iba veľmi pomalu hnednú. Škoda, že Braeburn nie je tolerantný k chrastavitosti, tak ako u väčšiny skvelých povojnových odrôd. Paľo