Dve z trvanlivých odrôd - Braeburn a Shalimar - sú si výzorom dosť podobné. Na fotkách je Braeburn vľavo, Shalimar vpravo. Sú to odrody s "kovovým" imidžom, s krásne hladkou šupkou a mimoriadne tuhou konzistenciou. Braeburn je tvarovo viac kužeľovitý, Shalimar skôr elipsovitý. V sfarbení Braeburnu je viditeľné žíhanie, Shalimar má červeň viac "rozmytú", pásiky sú diskrétnejšie. Braeburn má početnejšie a výraznejšie lenticely, ich hustota stúpa smerom ku kališnej jamke. Shalimar má dužinu tuhšiu, ale Braeburn som nechal dlhšie na strome a navyše sa s ním len zoznamujem (prvoúroda), takže veľké závery robiť nechcem. Každopádne je konzistencia jeho dužiny menej tuhá ako som očakával, mohla by byť trochu šťavnatejšia. Chuť je ale výborná - už teraz - harmonická, s optimálnym balansom cukrov a kyseliniek. Čo sa týka chuti Shalimaru, to je dosť smutná kapitola - už som to viackrát písal - bohužiaľ len podpriemer. Čo je naozaj škoda, lebo inak táto odroda nemá chybu (z hľadiska odolnosti, výzoru plodov, dobrej tvarovateľnosti stromu aj dĺžky skladovania). Chutnému jablku pestovatelia odpustia mnohé nedostatky, ale výrazný chuťový handicap je faktor, ktorý podľa mňa spôsobí, že pestovanie Shalimaru skĺzne postupne do stratena. Ale treba to brať tak, že nie každá nová odroda sa musí vydariť. IH