Napriek tomu, že guľato- válcovité ťažké plody novozélandskej sorty Braeburn stále visali na plodonošoch aj vo vetre- bez straty jediného spadnutého jablka, pustil som sa po Dušičkách do zberu. Nebolo to namáhavé, z pôvodného stromku kúpeného v Plantexu a v r.2011 preštepeného 3 rezistentmi už mi totiž ostalo braeburnovské prakticky iba jadro- stred palmety. Možno aj budem ľutovať preštepenia. Okrem 1 pána na fóre s nedostatočne oslnenou záhradou v chladnom prostredí sú totiž ohlasy na túto sortu priaznivé. Napriek svojej vzdialenej domovine a dodnes nevyjasnenému pôvodu patrí podľa mňa táto kvalitná sorta do českej a slovenskej záhradky. Dôvody? Prinajmenšom: Atraktívny tvar a sfarbenie plodov, ideálna veľkosť jabĺk, tenúčka a málo mastná šupka, tvrdá a pritom šťavnatá dužnina (zrejme vďaka Lady Hamilton?) odolná k otlačeniu a teda vhodná na vzdialenejšiu prepravu, veľmi harmonická až delikátna chuť dužniny, ktorá u kvalitne dozretých plodov pripomína vraj chuť muškátového orieška a škorice, dlhodobá skladovateľnosť- v kvalitnej pivnici až do júna... Na teto stránke som sa dozvedel, že sa táto sorta objavila v rovnakom roku ako moja maličkosť. Fungicídy na jablone nestriekam a v tomto roku som zanedbal aj insekticíd. Zrejme vďaka tvrdej dužnine si na plodoch Braeburnu vylámali "zúbky" aj obaľovači. Červivé som našiel iba 3 malé slabo vyvinuté plody, z veľkých žiadne.

A propo, pane Vlastimile, kedy budete zberať Vaše Braeburny?