Coxovu renetu som oberal v polovici septembra. Pri oberačke zvyknem ponechať na strome zo 20 jabĺk. Niektoré spadnú, niektoré zničí hmyz alebo vtáky, ale väčšina "prežije". Konzumujem ich potom priamo zo stromu, v novembri - niekedy až začiatkom decembra po prvých mrazoch. Na foto je takýto plod odtrhnutý dnes zo stromu. Coxovky z pivnice sú skvelé, ale tieto "presluhujúce" sú ešte o level vyššie. Treba ich samozrejme hneď po odtrhnutí zjesť. Stále sú šťavnaté a chuť je jednoducho úžasná, typicky "renetovitá", neregistrujete cukry či kyselinky, len tú mohutnú zaoblenú harmonickú pikantnosť, kde nič nechýba ani nič nevyčnieva, nič nie je navyše. To ťažko uchopiteľné a nepopísateľné čaro tejto renety. Jednoznačne zatiaľ to najlepšie (chuťovo) čo záhrada spomedzi jabloní tento rok dala. IH