To je divne, ze nakvitli. Mne zatial kvitli vzdy. Problemy by som videl vo dvoch rovinach. Prva, cucoriedky v tieni menej plodia a bujnejsie rastu. Druha, pokial su neni moc zatienene, je mozne, ze je problem vo vyzive. Respektive ciastocne vo vyzive. Pokial su rastliny hnojene (znesu, dvojnasobok aj viac ako uvadza vyrobca hnojiva) komplexnymi hnojivami, ci uz v zalievke, alebo organickymi, maju dost zivin na zakladanie kvetnych pucikov. Mne sa vsak v mojich zaciatkoch stavalo, ze som v snahe dopriat im co najviac, hnojil v zalievke rastliny do pozdneho leta az zaciatku jesene. To ale malo na rastliny negativny dopad. Dusik, ktory som neustale v tomto komplexnom hnojive dodaval, nabudzoval rastliny hlavne k rastu a miazgou napite vetvicky a puciky sa nestihli vyvinut a v zime namrzali. Nikdy vsak nevymrzlo uplne vsetko. Od zaciatku Augusta (Srpen) by som uz neodporucal hnojit cimkolvek co obsahuje dusik. Niektore odporucania dokonca hovoria, ze hnojenie hnojivami s obsahom dusika, by sa u cucoriedok malo skoncit najneskor do konca juna (cerven), aby mohlo drevo a puciky kvalitne vyzriet..
Nehadzal by som vsak flintu do zita. Zalezi totiz aj od odrody a sposobu mnozenia. Semenace vstupuju velmi skoro do rodivosti a bujne rastu, no nezachovavaju si vsetky kvalitativne vlastnosti materskej rastliny. Rastliny mnnozene metodou In Vitro, maju vsetky charakteristiky materskej rastliny, dobre rastu, aj pomerne zavcasu vchadzaju do obdobia rodivosti. Rastliny mnozene odrezkovanim zas maju nastup do rodivosti neskorsi, nakolko si dlhsie buduju kvalitny korenovy system a zachovavaju si vlastnosti materskej rastliny.
Beztak sa odporuca prvy rok - dva odstranovat sukvetia, aby rastlina lepsie prekorenila a vytvorila si vacsiu zasobu dreva a mala tak v nasledujucich rokoch vyssie urody. Rozdiel v raste rastlin s kvetmi a bez nich je naozaj markantny. U mna boli napriklad rastliny sadene na jesen minuleho roku v tomto roku dost rozdielne. Odroda Herbert bola predtym uz v zemi zakorenena rastlina s troma vyvinutejsimi kostrovymi konarmi dlhymi cez 30 - 35 cm. Korenovy system, s ktorym som ho presadzal mal mohutny. Odhadujem cez osem az desat litrov. Nechal som ho v tomto roku plodit a ma dva vyhonky. Jeden ma cca 90 cm a druhy cca 100 cm. Naproti tomu rastlina odrody Goldtraube, v kvetinaci s objemom odhadom 1 - 1.5 litra a jednym tenuckym slahunikom a jednou pevnejsou vetvickou s malym obrastom o dlzke cca 20 - 25 cm, sadena v tom istom substrate, v tej istej sadbovej jame, s tym istym hnojenim a tou istou zalievkou aj svetelnymi podmienkami, ktora nemala jediny kvietok, rastla o mnoho lepsie. Vyprodukovala styri slahune s dlzkou cez 150 cm a piaty okolo 140 cm. Podobne na tom bola aj odroda Spartan. V prvej dlzkovej kategorii, ako u Goldtraube, mala tri vyhonky a v druhej jeden. Na to, ze su na stanovisti prvy rok, je to viac nez solidny zaklad kra. Pravdaze porovnavat vzrast u odlisnych odrod, aj ked v rovnakych podmienkach je porovnavanie hrusiek s jablkami, ale ten rozdiel je tak markantny, ze sa to neda prehliadnut.
Pokial Vam teda este nekvitli, snazil by som sa toho vyuzit a dopestovat co najmohutnejsi tvar kra. Ako zaklad pre buduce viackilove urody.
O Reke je zname, ze ma sklony k preplodzovaniu a nadmernemu pretazovaniu kra mensimi az stredne velkymi chutovo aj obsahovo kvalitnymi plodmi a skorym nastupom do rodivosti. Nechal by som sa vsak prekvapit aj tymi ostatnymi, u ktorych je sanca vyskytu vacsich plodov, alebo ineho zberoveho obdobia z hladiska jeho dlzky a skorosti. Napriklad taka odroda Chandler dosahuje velkosti plodov az 2.5 cm, pri stale vynikajucej chuti. Zatial kraluje odrodam s najvacsimi plodmi. Navyse ma velmi dlhe zberove obdobie (cca 5 tyzdnov), co pre mensie a aj vacsie a znacne starsie deti predlzuje "zobkaciu" sezonu. ;) Mozno je medzi tymi ostatnymi aj prave tato, co je, povedal by som, u Hornbachu pravdepodobne. ;)
