No, chodil som dakedy za mladych cias hustejsie do lesa na lesne boruvky. A musim Vam povedat, ze ktore su tie "prave lesne" doteraz neviem. Tie co rastli pomedzi kosodrevinu boli sice velmi velke, ale zato vodnate s menej vyraznou chutou, ine boli drobnejsie, jedny sladke, druhe kyselkave,...
Celkovo sa dalo napocitat okolo 14 - 15 ekotypov, s odlisnou urodnostou, velkostou plodov a aj chutou.
Podobne to je aj s roznymi odrodami.kanadskych cucoriedok a ich krizencov najma s cucoriedkou uzkolistou (napr. odroda Reka). Niektore maju prichut vyraznejsiu ine menej. Skor ako v odrode, by som hladal problem inde. Cucoriedka, ci uz lesna, alebo kanadska, ked zmodrie, este neni zrela. Je len taka vodova. Bez chuti.
Ale ludia hned ako ich par na vrchu krickov v lese ocernie, hrrrr na ne. Dozrievaju predsa. Co ak na nas nezostane. No a co, ze je tam vela zelenych. Lepsie zelene ako zjedene. A podobne.
Ked ich oberiete hned potom, ako chytia farbu, su len take o nicom, vodove. Po zafarbeni treba este podla odrody, alebo pocasia pockat 5 - 7 dni, niekedy aj viac, kym dozreju uplne a naberu aj nejaky ten cukor. Potom je chut vyraznejsia. Ak by to nahodou nebolo tymto, cucoriedky sice znasaju zatienenie, alebo polotien, ale plody na nich su tiez vodove a akoby bez chuti. Niektore odrody v polotieni, alebo pri zatieneni dokonca slabsie rodia.