Z bobuľového ovocia ma vždy najviac lákali červené veľkoplodé a skoré sorty egreša dozrievajúce začiatkom júla, kedy je ešte prvé ovocie tohto druhu v záhradke vzácne. Červené sorty majú pri plnom dozretí veľmi príjemnú arómu- lepšiu ako biele. Striekať fungicídmi nechcem, takže z tolerantných až rezistentných a súčasne veľkoplodých odrôd sa veľa vyberať nedá. Pestujem Remarku a o 2 týždne neskorší Martlet. Remarka je chutnejšia a úrodnejšia. Neguš kúpený v Droždíne som zlikvidoval, mal mrňavé drobné plody a zelené výhonky silno trpeli bielou múkovkou.Od kamaráta som získal zakorenený rezok Moskovského beztŕňového. Jedol som ho, červené plody sú veľké a chutné. Na budúcu sezónu dopestujem pravokorenný stromček, takže rodiť bude až o ďalší rok. Z bielych odrôd pestujem veľkoplodú Invictu, Prim a netolerantný Viking, ktorý som prevrúbľoval Primom. Pred pár rokmi som si zakorenil pár halúzok bieleho egreša. V tomto roku prvýkrát zarodil. Odrodu nepoznám, ale je fantastický- sladký, aromatický a stále tvrdý. Prim a Invicta pri dozrievaní mäknú a sú stále sladko-kyslasté, žiadny zázrak v chuti. Napriek tomu, že ničím nestriekam, zdravotný stav všetkých egrešov je bez chybičky. Americké padlí som mal iba na súdečkovitom Vikingovi v čase pred preštepením. S odrodou Králíčkův červený Vám bohužiaľ, pán Juraj, neporadím. Paľo