Dozreté biele ríbelze majú kyselín pomenej. Záleží na zbere. Keď na kríku zavädajú, kyselín v nich veľa nezostáva. Ríbezle a vinič majú odlišnú štruktúru kyselín. Majú málo kyseliny vínnej, ktorou sa čaruje pri zretí vína hroznového (jablčno-mliečna fermentácia). Ja zasa poznám vína, do ktorých sa voda pridáva. "Otelák" bez vody nevyrobíte. Na Morave ho volajú aj Charvát a niekedy aj Slovák.

Révový "mošt" sa pridaním cukru mení na víno dezertné a zákon to povoľuje v obmedzenej miere, do 4,35kg cukru na hl muštu. Volá sa to i Chaptalizácia.

Galáciu (úpravy kyslosti hroznového vína prídavkom vody) vinársky zákon nepripúšťa. Vinárom ponecháva možnosť úpravy kyslosti a) sceľovaním, b) jablčno-mliečnou fermentáciou.

Takže dvakrát nie. Z bielych ríbezlí to ide aj bez vody a vína (nemyslím tým vodnáre, druháky...) sa vyrábajú aj sprídavkom vody aj s úpravou kyslosti.

Vína s prídavkom vody sú vždy vína dezertné a EU zakázané označovať ako víno. Vždy ideo víno s prívlastkom, ale nie o víno prívlastkové. Takže prívlastok ríbezľové je rovnaký prívlastok ako víno dezertné s prídavkom korenín, cukru, medu, alkoholu...