Keď som pred 26 rokmi vyrábal prvú vtáčiu búdku do prvej záhradky, urobil som u nej vynímateľné dno zaistené odspodu 4 obrtlíkmi. Vnútri som drevené dno vylepšil nalepením polystyrénového hniezdočka v tvare plytkej jamky. Dôležitý bol priemer vletového otvoru- ten určuje druh hniezdiaceho vtáctva. 20-30 mm bohato stačí. Búdku s bidielkom pod otvorom som pripevnil na zvislú 2,5 metrovú lešenársku trubku mimo dosah korún, tak aby vtákom neublížili štvornohé šelmy. Každý rok po zime som pri vyjmutí dna vysypal hromadu nečistôt. V búdke občas hniezdili striedavo žltochvosti (rehci) a vrabci. Dokiaľ sa na slnku nerozoschla a nerozsypala. Sýkorky sú pri výbere miesta na hniezdenie oveľa opatrnejšie a rafinovanejšie.