Šlo to tak po staletí, proč by to nešlo nyní?

Len trochu z histórie. Do roku 1850 európa nepoznala perenospóru, vošku fyloxéru a čiernu spálu viniča. Tie žili dovtedy len na americkom kontinente. O múčnatke si nie som istý tak nechcem kecať. Za Márie Terézie vinič rástol na každom kopčeku (na Slovensku odhadom 80 tis. ha, čo je 5-krát viac než dnes). Okolo roku 1860 začala katastrofa vo Francúzsku, v našich krajoch asi 1880. Najmä fyloxéra zničila niekde skoro všetko, ale ani perenospóra nehrala len druhé husle. Potom prišli samorodáky, ktoré boli na to všetko odolné, ale chuťovo vieme o čom to je... Ušľachtilý vinič sa z toho vysekal už len vďaka štepeniu na podpníky a striekaniu. A tak začala najprv Bordeauxská zmiešanina, potom iné formy medi, síra, neskôr organické fungicídy. A dnes sa strieka na všetko, čo by sa len mihlo okolo viniča. Ochutnať víno, aké pili Rimania, prírodne čisté, dokonca aj bez biopostrekov, je už veľmi veľmi veľká vzácnosť. Radovan