Teší ma, že sa Vám so zakoreňovaním takto darí. Je dobré si takto pripraviť nejakú tú sadenicu ku jesennej výsadbe. Nad vyvýšeným záhonom uvažujem už dlhšie, ale k jeho realizácii sa asi tak skoro nedostanem. Nie je to však jediný dôvod, prečo túto metódu zakoreňovania vo vonkajších podmienkach nevyskúšam. Je to hlavne z toho dôvodu, že miesto nie je nekonečné, takže odrody, ktoré mám množím len vtedy, ak chcem rastlinu premiestniť. Máte pravdu, dreva na jeseň je zo starších rastlín dosť. Tu je pre pár rastlín aj 20 percentná úspešnosť viac než postačujúca. Keďže však vývoj nezaspal a stále sa objavujú novšie, chutnejšie, odolnejšie, na pohľad atraktívnejšie odrody, ako farbou, tak aj tvarom, veľkosťou plodov, či strapcov. Na ktorých v ich domovine pri dobrej agrotechnike dosahujú priemerné úrody z koreňa bez problémov cez 30 kg, je tu stále túžba zaobstarať si tie výnimočné odrody, ktorých kozistenciu bobulí a chuť tak vábne popisujú. Odrody dorievajú stále skoršie a človeka prirodzene láaka ochutnať ich a zistiť ako chutí príchuť jablka, aké sú to tie slivkové, morušové a marhuľové tóny. Lenže pokiaľ je odroda "mladá", je aj materských rastlín menej a dopyt po odrezkoch vyšší. Bežne sa stáva, že ceny jedného trojočkového odrezku presiahnu desať eur. Tam sa potom inak pozerá na úspešnosť zakorenenia. Keďže sa režú na jeseň, je tu obdobie na zakoreňovanie v predjarí, aby mohli ísť sadenice hneď na jar von do zeme. A pre tento účel slúži metóda pána Peničku, ktorý sa s nami o ňu tak ochotne podelil. A čím je odroda novšia a zaujímavejšia, tým menej materiálu na množenie sa dá zohnať a cena zaň nehrá až takú úlohu. Keď človek zoženie len jeden dvoj, či trojočkový odrezok túžobne očakávanej a ťažko zháňanej odrody snaží sa o zakorenenie s čo najvyššou úspešnosťou. Neviem ako ostatní, ja už rohož z keramickej vaty zakúpenú mám. ;)