Dnes mi celé poobedie vŕtala táto diskusia v hlave. Hoci tu padlo viacero vecných argumentov, prečo nepoužívať refraktometer na meranie cukornatosti už rozbehnutých kvasov, ja som doteraz nemal dôvod jeho výsledky spochybňovať. Pár rokov dozadu som používal hustomer s Klosterneuburskou stupnicou. Na refraktometer som presedlal najmä kvôli pohodlnejšiemu meraniu a presnejšiemu odčítavaniu zo stupnice. Zakúpil som si ho v čase, keď som experimentoval s jablkovým ciderom. Najnižšiu cukornatosť som nameral 0,8° NM, čo je necelých 4° Bx a koncentrácia alkoholu bola 7,7% obj. (nameraných pomocou HPLC). Na refraktometri mám viacero stupníc, no riadim sa podľa °NM, čo má pre mňa najväčšiu výpovednú hodnotu. Preto si myslím, že niekedy ani tak nejde o chybné meranie ako o chybnú interpretáciu údajov. Vždy je dobré si zvoliť jednotku cukornatosti, v ktorej budem merať a tiež zariadenie, ktorým budem merať. A samozrejme použiť reprezentatívnu vzorku. To znamená čistý kvas bez prímesí ovocia. Tie totiž skreslia výsledok tak pri meraní refraktometrom ako aj hustomerom.
Treba si uvedomiť, že oba spôsoby sú nepriamymi metódami stanovenia. To znamená, že sa merajú veličiny (index lomu, hustota), ktoré by mali iba reprezentovať množstvo cukrov v roztoku. Takéto merania dobre fungujú pri binárnych zmesiach (dvojzložkové zmesi, napr. voda+cukor). Pri trojzložkových (voda+cukor+alkohol) fungujú horšie a takéto merania budú len orientačné.
