Rád by som obnovil túto tému a dolpnil zopar informácii čo som pozisťoval od známych, ktorí drienky pestujú.

 Drieň, aj ked rastie vo voľnej prírode, pochádza z Malej Ázie, a na naše územie drieň doniesli Turci, kde sa udomácnil, a potom voľne šíril v prírode. Jedna oblasť je napr. vo Vihorlatských vrchoch.

Kolegyna v práci ma 6 ha sad sliviek, kde okrem nich pestuju aj drienky. Drienky používa na priamy konzum, džem, a drienkovicu. Ta je veľmi cenená, zvyčajne ju nikto nechce predať.
O drienky sa nestará vobec, same rastú dlhé roky. Rodia každý rok, aj ked pridu jarné mrazy, kvety su mrazuvzdorné. Casto je to prvá potrava pre včely.
Korenový systém je mohutný a hlboko koreniaci. Prvé roky slabo rastie (aj preto že buduje korene).

Drienky vylučne striasa, nikdy neoberá.
Osobne mi chuť mi pride kyslá, sem tam niektorá drienka prekvapí. Ale to závisí asi aj od odrody, stanovišta atď. Ona odrodu nevie, sadil to dávno jej svokor. Nove šlachtené odrody co som pocul sú oveľa sladsie.

Drienkovica - pil som iba raz takže neviem porovnať i inými drienkovicami, ašak tu čo som chutnal bola vynikajúca. Chuť príjemne trpká, krásne jemna aróma, ľahká.  Chuť drienkovice si človek zapamätá.

Trošku ma prekvapilo, p. Štefan píše, že zo 150 l kvasu 14 l drienkovice. Pretože za tie desaťročia kolegyna nikdy nemala ciac ako 4 l palenky zo 100 l kvasu. Predpokladám, že znova znova ten cukor hraje rolu.

Ešte k použití drienky, čítal som, že z drienok je dobrý čaj, ktorý sa pije pri hnačke.

Pierre.