Na marhuliach je cenné nejmä to, že je to prvé veľké ovocie v roku. Ale aj odhliadnuc od toho je to vcelku lahôdka. Môže byť pravdou, že VP či Maďarská majú výnimočné chuťové kvality, ale ako bolo správne poznamenané, človek sa ich rýchlo preje za tých pár dní, čo dozrievajú. Ja som sa snažil vysadiť odrody tak, aby postupne dozrievali a minimalizoval som riziko, že budú problémy s nárazovou nadúrodou. Mám Tsunami, Orangered, Maďarskú, Bergarouge. Orangered tento rok pekne nadviazal na Tsunami, ale vzniklo okno medzi Orangeredom a Maďarskou. Uvidím, ako bude v ďalších rokoch. Maďarskej vyčítam, že je nutné robiť šittov rez, inak by sa človek rozumnej úrody ani po 5-rokoch veľmi nedočkal. Novšie odrody oveľa ochotnejšie nasadzujú rodivý obrast, plody tiež na strome vydržia dlhšie a dozrievajú rovnomernejšie. Na druhú stranu, Maďarská nasadzuje konáre vo veľkom uhle od vertikály, narozdiel od Bergarouge či Leskory, ktoré bez zásahu rastú prakticky vertikálne.

Marhuľovicu nerobím, čo sa nezje, ide na kompót, džem alebo sa suší (tenké plátky - aby pri sušení neplesniveli). Ak sa nestíha, džemový základ (rozmačkané prezreté marhule) sa zamrazí a džem sa spraví niekedy na jeseň alebo aj na Vianoce. Pekne to prevonia celý dom a je to aj príjemnejšia robota než sa lopotiť pri šporáku v horúcom lete.

Trnavsko 145 mnm