Áno máte pravdu, v pôdnych mapách je moja pôda klasifikovaná ako lužná pôda oglejená. Je to západný okraj vážskej nivy (od historického koryta Dudváhu cca 400-500m, od historického koryta Váhu cca 3-4 km) na styku s Trnavskou sprašovou tabuľou. Asi 100-150m západne už je +15m spraše a na nej černozem. Predel medzi týmito pôdnymi typmi je veľmi prudký. V hĺbke cca >20cm mám čisto pôvodnú pôdu, ten vrch je miestami trochu navýšený a pomiešaný s navážkami čistej spraše (nie černozeme), lebo tu kedysi často bývali záplavy, takže tam kde boli stodoly sa naviezla spraš aby sa zdvihol terén. Keď sa to neskôr rušilo, spraš sa rozhrnula a premiešala s pôvodnou pôdou. Ale tej spraše zas až tak veľa nebolo, štruktúrne je to skôr len mierne vylepšená tá pôvodná pôda. Hlbšie ako tých 20 cm sa zvyšuje podiel ílu, často možno naraziť na taký až modro-sivý, miestami červeno-hnedo žíhaný. Sú to tie najjemnejšie ílové čiastočky, čo sem kedysi počas záplav priplavilo, žiaden piesok, ten sa usadil bližšie ku korytu. Túto spodinu možno bez problémov použiť na hrnčiarske účely, takže pre záhradnícke účely to nie je zrovna ideál. Ale má to tú výhodu, že aspoň drží vodu. Aktuálne (následkom sucha) máme spodnú vodu cca 2m pod povrchom, kedysi (15 rokov dozadu) bola cca 1,5m. Kým nebol zregulovaný Dudváh, Váh a odvodnené (zmeliorované) okolité polia, bolo to ešte menej.

Je tu celkovo problém pestovať kôstkoviny na štandardných podpníkoch. Čerešniam na vtáčnici časom vyhnije pre nedostatok vzduchu hlavný koreň a potom rýchlo uhynú. Broskyne na semenáči uhynú po 3-4 rokoch, čiastočne aj pre vysoký obsah vápna v pôde. Kým neprišla vo veľkom moníliová spála, marhule na semenáči zvykli vydržať cca 10-15 rokov, lebo im viac vápna vyhovuje, potom náhle odumreli (asfyxia koreňov). Ja som vychádzal z toho, čo som videl, že dobre prosperuje na medziach a brehoch odvodňovacích kanálov - rôzne druhy myrobalánov. Vraj pri robení tých kanálov sadili slivky štepené na myrobalánoch, slivky časom uhynuli, zostali myrobalány. Myrobalán, ideálne so slivkovým medzištepením, sa tu osvedčuje, tiež veľmi dobre ide aj St. Julien a predpokladám že aj iným slivkovým podpníkom by sa tu darilo. Broskyne mám na GF677, tiež bez problémov, bez chlorózy, vitálne.  Sused má marhule na semenáči už vyše 15 rokov a aj Cresthaven na semenáči, ale dosť tieto stromy dopuje koreňovou aj foliárnou výživou mikroelementami. Aj napriek tomu je jasný rozdiel medzi slabozeleným Cresthavenom so slabým glejotokom a tmavozelenými ostatnými broskyňami na GF677.

Slivkové podpníky by som určite odporúčal. Preštepovanie pôvodných myrobalánov možno ako dočasné riešenie, kým začnú rodiť stromy štepené na selektované druhy slivkovín. Tie myrobalány čo máte totiž jednak môžu mať zlú afinitu s marhuľami/broskyňami (to by sa dalo zlepšiť slivkovým medzikmeňom), môžu tvoriť silno výmladky, rásť prisilno, byť infikované šarkou.  GF677 oficiálne do zamokrených pôd nepatrí, ale ja by som ju skúsil aspoň na pár kusoch, lebo oficiálne nepatrí ani do ťažšej pôdy a u mňa pritom prosperuje vynikajúco.

Trnavsko 145 mnm