Bergeron - bol ako magnet na Moniliu laxa. Nebolo možné tvarovať korunu, odchádzali celé konáre (bez postreku).

Vesprima, Hargrand - nechutné žlté tvrdé kompótovky. Pre takúto chuť sa nemusím trápiť s marhuľami. Vesprima bola z nedôverihodného zdroja, možno to bol aj Ligeti Óriás, predávali ich vtedy spolu.

Vestar - veľmi neskorá, v mojich "nevhodných" podmienkach dozrieva až 15. augusta. Monilia + glejotok.

Velbora - chuťovka zo slovenského šľachtenia, menej vhodná do okrajových oblastí. po predjarnom oteplení a návrate zimy zamrzla a viac sa neprebrala.

Sylvercot - veľmi skoro pučala, takto si odolnú marhuľu nepredstavujem. Takisto zamrzla.

Barbora - na stromčeku sa hneď v prvom roku ukázala šárka, teda kúpil som ju s ňou. Šárku zatiaľ nemám, takže išla okamžite von.

Vesna - má výborný zdravotný stav, možno ešte lepší než Veharda, ale je cudzoopelivá. V dobe kvitnutia marhúľ po včelách ani stopy, kde tu nejaký čmeliak, preto stále slabá úroda.

Zdôrazňujem, že sú to skúsenosti z mojich pre marhule dosť nevhodých podmienok. Na dolniakoch by to možno videli inak. Veľmi potrebné je marhule počas zimy a v predjarí udržať nenapučané. Ideálne by bolo sadiť na miesta, kde v zime nesvieti slnko. Bieliť kmene, aj hrubšie konáre vápnom. Alebo postaviť pred ne paraván . Ak trochu namrznú konáre, poškodené miesta sú ľahšie napadnuteľné všetkými patogénmi (Verticillium, Leucostoma cincta, Clasterosporium carpophilum, Xantomonas pruni...). Ak odumrie kôra na južnej, oslnenej strane kmeňa, strom to má do 3 rokov spočítané, preto to bielenie. Apolexia výrazne závisí aj od lokality, preto čo je vyšľachtené v Nemecku, Francúzsku v miernejšej oceánickej klíme a popísané ako odolné, môže sa u nás správať odlišne. Radovan