Uskladnenie vrúbľov vo voľnej pôde na zatienenom mieste či v studni má výhodu v bezprácnom udržiavaní vlhkosti bez nutnosti kontrôl počas zimy a je lacné- netreba el. spotrebič- chladničku. Nevýhodu vidím v nepredvídateľnom počasí a v jeho výkyvoch, kedy zohriata pôda môže vyvolať prebudenie očiek. Rezky viniča môžu v chladničke aj mierne zmrznúť, do mínus 2 je to v pohode, na jar sa vrúble vždy ujímali. Slivkoviny mi vydržali v chladničke nenarašené až do mája.

Ad Mimmo: Zdrevnatelý ustrihnutý výhon prirodzene iba tlakom noža nerozštípnete, treba na nôž poklepať napr. zahrad. nožnicami. Pri dostatočne dlhom jazýčku na vrúbli Vás nemusí trápiť drsný povrch rázštepu podpníka. U viniča sa jednoočkové vrúble štepené do rázštepu ujímajú bezproblémovo. U kôstkovín s nerovnakým priemerom podpníka a vrúbľa už je to horšie. Literatúra odporúča vrúbľovanie najlepšie na koziu nôžku, do rázštepu už je to menej vhodný systém. Ak sa mi neujal žiadny vrúbel (do rázštepu) prenesený u svokra zo stromu na strom, nebude to systémom štepenia, ale vrúble bolu už naplno zobudené. Inými slovami, ak by som použil vrúble z chladničky a štepil do rázštepu, bolo by preštepenie marhule úspešnejľie. Týmto samozrejme netvrdím, že sa Vám nedarí štepenie marhúľ zo stromu na strom. Niekedy pomôže k úspechu s ujatím vrúbľov "fluidum" vyžarované zo samotného výnimočného štepára.