Nazdar. Vyštudoval som odbor Mechanizátor lesnej výroby pred siedmimi rokmi v Banskej Štiavnici. V tej dobe najlepšie vybavené učilište na Slovensku. Po pravde svet sa nám točil len okolo dvoch značiek motorových píl Husqvarny a Stilky v jednom roku dorazil i Jonsered (no samozrejme po zistení, že je to švéd v čierno-červenom kabáte sa polovica nás odvrátila: o). Keď dnes listujem na stánkach diskuzných fór a premýšlam akú pílu si kúpim pre samovýrobu paliva, nestíham sa diviť koľko je iných výrobcov ktorý preferujú vo svojej palete produktov profesionálne píly. Na škole sme slávnu 266 od Husqvarny (tú má inak moj otec 20rokov a furt fachčí..) mali snáď v každom kabinete a plagáty Stihl si vylepovali spolužiaci na stenách internátu. Ešte dnes sa smejem nad tým aké búrlivé debaty sme vznášali, ktorá značka je tá naj a aké silné a vyrovnané tábory to boli. A tak to bolo aj pred školskou súťažou ktorú som absolvoval v Tvrdošíne. Ako pilčícky zastupci zo Štiavnice sme boli traja a všetci traja sme leštili Stilky 046. Súťaž samotná ako každá súťaž bodovaná je vecou taktiky, my sme mohli mať len jednu pílu a jej výkon a váha musela spĺňať podmienky 4 disciplín o rozborke-zborke nehovorím na ňu to takmer nemá vplyv. Delenie týchto píl bolo výrobné (3/8") nič sme neuprovali a mám pocit, že to pravidlá ani nedovolovali. Z to "stilu" sa osvešila pri odvetvovaní Fínska, metóda ktorú som videl praktizovať nie len na tých našich školských súťažiach ale priamo na MS a do dnes je to najúčinnejšia súťažná forma odvetvovania praslenov... J.
