VRÚBĽOVANIE – ROUBOVÁNÍ – ŠTEPENIE

Ja sa do tohto problému pustím asi trochu obšírnejšie, ako je zvykom v tejto dobe. Starým, skúseným kozákom asi nepoviem príliš veľa nového, ale začínajúcemu štepárovi to dúfam trocha pomôže. Viem, že dnes má každý málo času na to, aby písal siahodlhé verše svojho umenia, veď ja tiež nepíšem tento svoj príspevok na jeden dúšok, musím medzi tým odbiehať za inými povinnosťami, takže mi to trvá dlhšie. Napriek tomu som rád, že sa môžem podeliť o svoje laické skúsenosti. Zo skúseností, nie len mojich, ale hlavne aj starších generácií viem, že štepenie (odtiaľ aj názov štepársky vosk), či očkovanie je najlepšie robiť na planých podpníkoch, lebo sú odolnejšie, zdravšie- rezistentnejšie,  hlboko korenia, čiže ľahšie znášajú aj suché obdobia, dožívajú sa vysokého veku (Pamätám doby, keď bolo dobrým zvykom nájsť v chotári či na pasienkoch roztrúsené ovocné stromy, ktoré štepili ešte naši dedovia, alebo pradedovia a nikomu to netrhalo žily, keď si niekto odtrhol jabĺčko, hrušku, slivku, či čerešňu).  To sú výhody týchto podpníkov. Nevýhody sú, že ich je už teraz ťažšie nájsť v prírode, príliš mohutný vzrast, čo sa dnes už nenosí, ale hlavne, čo je v tomto uponáhľanom svete dôležité, začínajú príliš neskoro od navrúbľovania rodiť 5-6 rokov. Pri dnešných vyšľachtených podpníkoch máme úrodu mnohokrát už na budúci rok od navrúbľovania v podobe jedného, či dvoch plodov, čo však nie je dobré hneď v prvom roku takto mladý stromček vysilovať. Preto plody alebo už kvety odstránime a radšej si začneme vychovávať peknú korunku. Naopak, pri ríbezliach, naštepených na „Meruzalku zlatú´´, ktorá je podpníkom (podnožou) pre stromkové ríbezle, či egreše, kľudne necháme rodiť už v prvom roku. Tie sú totiž ako burina (plevel) a nevadí im tento prudký nástup do rodivosti. Ale teraz už poďme konkrétne ku vrúbľovaniu.
Aby sa nám vydarilo vrúbľovanie, musíme splniť niekoľko základných podmienok, ktoré rozhodujú. Sú to : 1 ročné obdobie
           2 aj keď je správne ročné obdobie, tak vystihnúť správnu miazgu (mízu)
           3 hygiena (živých rezaných častí sa snažíme nedotýkať- možnosť infekcie)
           4 správne narezané vrúble a v správnom období
           5 správne uchovanie vrúbľov
           6 technika vrúbľovania a dodržanie základných princípov
K bodu č. 1 : Ročné obdobie nemáme príliš na výber. Je to jar, alebo druhá polovica leta, kedy je druhá miazga a vtedy môžeme očkovať a vrúbľovať na zeleno.
K bodu č. 2 :  Musíme sledovať vegetáciu, aby sme zistili tú najlepšiu miazgu, chce to skúsenosti, pretože jar, i leto sú pomerne dlhé pojmy a nedá sa s istotou povedať, že – teraz. Všetko závisí ani tak nie od nás, ako od prírody, ako to ona zariadi. To znamená, aké sú zrovna teploty, aké sú vodné zrážky, a tak ďalej. My tu zohrávame len úlohu pozorovateľa, aby sme mohli zúročiť naše snaženie. Na vegetácií to poznáme, že je už dobrá miazga tak, že zo dňa na deň rýchlejšie raší a bujnie, kôra sa dá ľahúčko odlúpnuť. Vtedy je ten správny čas, vtedy sme aj robili z vŕbovej kôry píšťalky. Netreba sa báť, že prepasieme čas. Je to dosť dlhé obdobie, aby sme začali s prácou, ktorú chceme vykonať.
K bodu č.3 : Tam chytíme to, tam zasa ono a práve tak môžeme preniesť infekciu na rastlinu.
K bodu č.4 :  Vrúble by sa mali rezať, pokiaľ je to možné z južnej strany stromu, pretože tam je predpoklad, že sú najlepšie vyzreté. Odoberáme jednoročné výhonky z obvodu koruny, v strednej časti výšky koruny. Vrúble z vnútra koruny a tzv.vlky, nie sú moc vhodné.  Dobre bude, ak nebudeme rezať keď je sychravo, alebo hmlisto. Kôstkoviny (peckoviny) režeme v decembri (prosinci), pretože skôr rašia, jadroviny v januári (lednu) až februári (únoru).
K bodu č.5 : Vrúble uchovávame vo viazaničkách buď napichané vo vlhkom piesku v chladnej pivnici (sklepu), alebo zabalené z rezanej časti vo vlhkom servítku a igelitovom vrecku v chladničke. Občas ich kontrolujeme a zvlhčujeme servítok, alebo piesok. Nezabudnime si napísať na ceduľku, o aký druh a odrodu ide a priviažme si to na viazaničku vrúbľov.
K bodu č. 6 :  Podpník si skrátime na žiadanú výšku kmeňa, ak sme skracovali nožnicami, alebo pílkou, zarovnáme rez ostrým nožom. Hladká rana sa lepšie hojí. Z viacerých spôsobov vrúbľovania uvádzam tri najbežnejšie. Je to na rázštep, (obr.1a) skrátený kmienik v strede pozdĺžne narežeme a rozštiepime na požadovanej dĺžke. Vrúbeľ zarežeme z oboch bokov do dlhého klina a vložíme do rázštepu v podnoži. Dávame pozor na správnu polohu oboch kambií. Obviažeme PVC páskou, alebo lykom. Začíname ovíjať odspodu pod rezom a postupujeme smerom hore a zasa späť po dolný koniec, kde konce pásky zviažeme. Pásku dobre uťahujeme, aby bol medzi vrúbľom a podnožou dobrý styk. Obnažené rezné plochy ošetríme štepárskym voskom, alebo hustou latexovou farbou. Ak viažeme lykom, musíme prevoskovať aj celý lykový ovin, aby nám zbytočne nevytekala potrebná miazga. Pri tom dávame pozor, aby sa vosk nedostal medzi styčné plochy, čo by bránilo zrastaniu kambiálnych pletív. Na vrúbli ponecháme 2 – 3 púčiky a nad posledným púčikom zrežeme mierne šikmo, asi ako na obrázkoch. Ďalší spôsob je na šikmý rez (obr.1b). Rez robíme ako je patrné z obrázka. Plochy musia byť čisté a rovné a majú dosadať na seba po celej ploche. Tento spôsob sa viaže obtiažnejšie, ako pri rázštepe, pretože musíme oba diely neustále pridržiavať v správnej polohe a pritom ovíjať. Už menej obtiažne je to pri šikmom reze s jazýčkom (obr.1c), kde nám tento jazýček pridržiava diely. Režeme podobne ako v predchádzajúcom prípade, len na oboch dieloch zarežeme ešte jazýčky, ktoré do seba zapadnú (viď. obrázok).Chce to trochu tréningu.
Je ešte viacero spôsobov vrúbľovania, ako napr. na koziu nôžku čo sa používa hlavne ak potrebujeme prevrúbľovať hrubší podpník, alebo vetvu. Ale tieto tri pre začiatočníka na počiatok štepárskej kariéry postačujú, hlavne svojou jednoduchosťou.
Na obrázku 1d je v reze vyobrazený správny a nesprávny spôsob osadenia vrúbľa do podpníka.
Je to na príklade spôsobu na rázštep, ale zásady platia pre všetky prípady štepenia. Treba ešte podotknúť niektoré veci : Rezy robíme pokiaľ možno čím dlhšie – väčšia plocha = väčšia šanca ujateľnosti vrúbľa. Z výhonku, určeného na rezanie vrúbľov využívame hlavne strednú tretinu jeho dĺžky (pokiaľ nám to dostatok materiálu dovoľuje) a to z tohto dôvodu : Spodná, hrubá tretina po navrúbľovaní ženie hlavne do rodivosti, vrcholová tretina ženie hlavne do rastu dreva a menej do rodivosti a stredná tretina má tieto vlastnosti vyvážené. Tieto vlastnosti výhonku môžeme tiež zúžitkovať. Všímame si materský strom, z ktorého odoberáme materiál. Ak rastie príliš bujne, čiže do dreva, režeme vrúble zo spodnej tretiny výhonku. Ak má príliš malé prírastky ročného dreva, narežeme vrúble z hornej, vrcholovej časti prútika. Ak má materský strom tieto vlastnosti vyvážené, režeme vrúble zo strednej tretiny. Troška iný prípad je, ak chceme odobrať materiál z veľmi starého stromu, ktorý má tak, ako tak, kvôli starobe malé prírastky ročného dreva. Vtedy berieme aj to, málo, čo nám poskytne, dokonca aj vlky.
Prajem veľa zdaru           Vlado PE