Asi sa treba vyvarovať dvoch extrémov. Prvým je prototyp skostnatelého dôchodcu, ktorý všetko stále robí v záhrade tak ako pred 40rokmi, nezaujímajú ho nové trendy, nové odrody, nevzdeláva sa, nečíta aktuálne informácie, opakuje stále dokola tie isté chyby, ale je skalopevne presvedčený že on to robí dokonale a jedine správne. Druhým extrémom je začínajúci záhradkár, ktorý si načítal 15 kníh a teraz má z toho v hlave riadny galimatiáš, stanúc pred stromčekom mu všetko vyšumí z hlavy a z obavy aby niečo nebodaj nepokazil tak radšej nespraví nič, alebo len čosi "aby sa nepovedalo". Každý krok 100x zvažuje a kým sa rozhýbe, je po sezóne. Ideálne je asi najprv si naštudovať základy (fyziológiu ovocných stromov, výsadbu, výživu, rez, ochranu pred chorobami, prebierku, skladovanie ovocia atď.), ale len v bazálnej miere, vytvoriť si akúsi širokú základňu záhradkárskej pyramídy a na nej potom budovať nadstavbu priebežným štúdiom a sledovaním aktuálnych trendov v ďalších rokoch. A medzitým sa nebáť rozbehnúť vlastnú záhradkársku prax a učiť sa za chodu udalostí, áno - aj na vlastných chybách. Nikto nespadol z neba učený a aj tí najväčší borci boli raz začínajúcimi teliatkami. Je veľmi prospešné, ak sa dá s niekým skúseným poradiť, najmä ohľadom rezu - ideálne priamo v záhrade, v praxi. Do istej miery takúto vzdelávaciu a poradnú funkciu plní (v teoretickej rovine) aj toto fórum. Podstatné je ale nebáť sa začať robiť veci vo vlastnej réžii. Je to ako so šoférovaním - dobrého vodiča z Vás nespraví autoškola, ale až Vaša prax. Ono to pestovanie ovocných stromov až taká veľká veda nie je (aj keď tých "levelov" ako sa to dá robiť je samozrejme viac - tak ako v podstate každej ľudskej činnosti). IH. (Takže základ úspechu je: nebáť sa začať naplno).