Dovolím si nadviazať na vlákno o chutnom Švajčiarskom pomarančovom, ktoré sa v záhradkách pestovalo ešte aj v 70. rokoch minulého storočia. Veľmi si vážim názorov a skúseností Ing.Fidly. Je to skutočne tak, že niektoré sorty reagujú na starnutie dreva horšou kvalitou a zmenšovaním plodov. Má to zrejme aj súvislosť s vyčerpanosťou živín v pôde a s priechodnosťou drevitých cievnych zväzkov pre vodu a živiny. Sú však odrody naších predkov, ktoré prinášali podradné plody práve na vyhnojených pôdach a v uzavretých polohách. Príkladom môžu byť chuťovo skvelé sorty Minister Hammerstein či Zuccalmagliova reneta. Spoločným znakom jabĺčok naších pradedov bola nielen dlhá skladovateľnosť- často až do júna, ale najmä ich nenapodobiteľná veľmi dobrá až výborná chuť- odlišná od chuti jonatánov, spartanov, koxoviek či rubínov, na ktoré sme dnes privyknutí. Uvádzam niekoľko príkladov: Miltenbergské: biela, kyprá, šťavnatá, aromatická, jemne navinulá dužnina, Kalvil zimný biely: veľmi jemná, kyprá, veľmi šťavnatá, jahodo - korenistá, navinule sladká dužnina, s ananasovou príchuťou, Steyman vinesap: jemná, šťavnatá, navinulá, jemne pikantná, výborná, aromatická dužnina, Adamsova parména: kyprá, šťavnatá dužnina, citrónovo korenistá, sladko navinulá výborná chuť, Londýnske: jemne mäkká, šťavnatá dužnina s výbornou, sladko navinulou aromatickou príchuťou. Navinulá sladkosť a aróma bývajú u týchto odrôd typické. Ako píše p.Ing.Fidla, typická chuť sa nemusí prejaviť v každej lokalite. Kto nevytvorí danej sorte potrebné podmienky, nemal by žehrať na jej netypickú chuť. Napriek tomu, že veľa menovaných starých odrôd potrebuje vzdušnejšie podmienky pri výsadbe a nie je odolná k chrastavitosti či rakovine kôry, nerozumiem tomu, prečo šľachtiteľské ústavy krížia donekonečna iba úzky sortiment odrôd a nevyužívajú gény starodávnych odrôd. Nie je práve reinkarnácia starých odrôd cestou a východiskom, ako spestriť sortiment a spektrum chutí ovocia na domácom stole?
